Journal

každý deň môže byť magický

16. listopadu 2015 v 23:22 | Dollie
Žijeme v dobe, v ktorej veľa ľudí neverí. Každý sa niekam ponáhľa, každý sa snáži zarobiť čo najviac, dosiahnuť čo najviac alebo naopak len nejako prežiť svoj život v pokoji. Ale to čo ľuďom v dnešnej dobe podľa mňa chýba, je všímať si, aké zázraky sa dejú okolo nás. Možno si všimnú, že vedci vynašli nový liek na zákernú chorobu alebo, že sa podarilo vymyslieť auto, ktoré sa vznáša. Ľudia pokladajú za zázraky všetky technologické a iné pokroky ale kto si všíma tých obyčajných zázrakov? Tých ktoré sa okolo nás dejú každý deň.

Kto si všíma ako milióny matiek vychovávajú svoje deti úplne samé bez niečijej pomoci? Ako dokážu pracovať v dvoch prácach a potom prísť domov a navariť, pohrať sa, skutočne vychovať na slušných ľudí. To je kúzlo! Alebo to ako dokáže mladé dievča, ktoré prišlo po operácii o nohu ísť a dokázať, že aj napriek tomu sa dá ten maratón zabehnúť. To je kúzlo! Alebo to ako denne kopec ľudí riskuje svoje životy ako lekári v krajinách kde zúri vojna pre úplne cudzích ľudí. To je kúzlo!

Každý ich môžme robiť, každý môžme dokázať niečo neskutočné. Aj keď to nieje práve s kúzelnou paličkou a levitujúcim stolom. Každý môžme svojimi činmi pomáhať aj keď to nieje práve oživenie blízkeho či podobné veci ktoré môžme zahrnúť pod pojem kúzla.

Je škoda, že ľudia v dnešnej dobe nevnímajú aké zázraky sa dejú okolo. Že sa často krát oni sami nesnažia pomáhať. Že si toľko ľudí povie, že to a to je nemožné ale nepokúsia sa "začarovať" a spraviť to možným ..

Svet nie je bez zázrakom, len my sme na nich nejako prestali veriť..

lepšia krutá pravda ako sladká lož

5. září 2015 v 1:37 | Dollie
I know
Dosť často sa zamýšľam nad touto otázkou. Či existuje niečo, čo by som si priala aby som nebola vedela. Ja osobne som toho názoru, že realita neubližuje. Môže ti otvoriť oči, môže ťa rozplakať ale je to realita, ktorá proste je a nám neostáva iné ako sa s ňou zmieriť nech ide o čokoľvek a nech je to akokoľvek ťažké.

Naopak. Tajomstvá ubližujú. Kvôli nim strácame v človeka dôveru, kvôli ním sa odsudzujeme od človeka, ktorému klameme. Možno so mnou nebudete súhlasiť ale ja ich neznášam. Neznášam keď niekto vraví polopravdy, keď niekto vedome klame, keď si niekto myslí,že klamstvom to tomu druhému uľahčuje.. Ale klamstvo má vždy krátke nohy a nakoniec nech sme to mysleli akokoľvek dobre (alebo zle) to je fuk, nakoniec to aj tak len všetko zhorší.

Nevravím, že ja som nikdy nikomu neklamala lebo som si proste myslela, že to tak bude lepšie. Že ten človek predsa aj tak nepotrebuje vedieť pravdu. Ale vždy po každom klamstve, keď ma to jedine tak zožieralo som si uvedomila, že vždy len ublížia. Takisto keď niekto klame mne- nedokážem potom tomu človeku už nikdy veriť na 100%, už vždy si budem vravieť čo ak to čo vraví/sľubuje je len ďalšie klamstvo? Tak to je. S dôverou to je ako so zrkadlo stačí, že ho raz porýpeme a už nikdy nebudeme mať čistý obraz. Ale to je už odveci, mimo témy.

Takže myslím si, že nie je vec, ktorú je lepšie nevedieť. Vždy je lepšie vedieť, zmieriť sa s tým, ako byť klamaný a žiť v klamstve.

Teraz sa mi táto téma dokonale hodí do môjho života. Človek, ktorého som milovala si proste myslel, že bude lepšie ak danú vec nebudem vedieť. A na tom sa začali stavať všetky problémy. A kvôli tomu som ho stratila. A pritom stačilo povedať pár prostých viet. Ale neobviňujem ho to nie, viem, že toto by sa nevravelo ľahko nikomu. Ale bolí to. Vedieť, že stačilo proste povedať pravdu a prestať si myslieť, že existuje vec o ktorej bude lepšie ak ostane utajená...

Niesú pod posteľou ale v našich hlavách

2. srpna 2015 v 20:35 | Dollie
Pôvodne som chcela písať dneska iný článok ale téma týždňa mi teraz dobre sadla a kedže týždeň už končí musím to využiť dneska.

Keď som bola malá tak som sa strašidiel pod posteľou bála tak ako skoro každý. Pamätám sa ako som sa skrývala pod perinu a keď mi bolo horúco a dala som vonku nohu tak som sa bála, že ma za ňu niečo stiahne. Nikdy som nemala konkrétnu predstavu,čo sa pod posteľou skrýva ale bála som sa toho. Ako išiel čas na strašidlá pod posteľou som úplne zabudla. A na scénu začali pomalinky prichádzať trošku iné strašidlá.

Pamätám sa, ako som sa bála ísť prvý krát do školy lebo ma strašilo strašidlo strachu z toho,že nezapadnem. Neskôr to boli strašidlá straty priateľov, zlomeného srdca, osamelosti a mnohých iných vecí. Každý máme tie svoje ale tento krát niesú len pod posteľou a neobávame sa ich len v noci keď sa zhasnú svetlá- sú v naších hlavách a spravádzajú nás po všetky naše dni, ovplyvňujú naše konanie, nútia nás robiť hlúposti. A to všetko len preto, lebo sa ich bojíme.

Ľudia sa boja rôznych vecí. Aj ja sa bojím rôznych vecí. Na niektoré strašidlá si spomeniem len niekedy no iné ma spravádzajú vždy. Bojím sa toho, že prídem o tých ktorých mám rada a keď o nich prídem bojím sa zas toho,že mi budú vždy chýbať a nikdy na nich nezabudnem. Keď na nich zabudnem bojím sa toho, že nikoho podobného nenájdem a keď zas nájdem tak sa bojím toho, že ho stratím. Je to večný kolobeh strachu. A je to len jeden z mnohých.

Niektorý ľudia sa boja toho, že si nenájdu práce a keď si ju nájdu boja sa, že v nej nebudú šťastný a keď sú v nej šťastný boja sa zas toho, že o ňu prídu. A takto to je so všetkým ale ako proti tými strašidlám bojovať? Už sa nemôžme skryť pod perinu či zasvietiť si lampičku...

Kolotoč lží

16. června 2015 v 23:34 | Dollie
liesThe truth will set you free!!!!
*mindblown*All the lies people tell just to cover up the truth that reveals itself in the end. Website - http://bit.ly/19Odmae

Mnoho ľudí to možno tak nevníma, nerieši to alebo si už proste zvykli a pokladajú to za normálne ale ja si trúfne povedať, že klamstvá sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Mnoho ľudí klame aby nemuseli nič riešiť, aby boli obľúbenejší, aby zatajili svoje zlé konanie, aby sa stali úspešnými, aby niečo dosiahli, aby druhého neranili alebo naopak ranili ... Príčin je mnoho ale prečo? Prečo je pre nás ťažké vravieť pravdu, počúvať pravdu, šíriť pravdu?
Je pravda, že je to s klamstvami občas o dosť jednoduchšie ale takisto je pravda to, že klamstvá ničia dôveru a vzťahy. Stojí to za to?

Niektorí ľudia klamú vo veciach ktoré sú pre mňa nepochopiteľné a sami sa tým namáčajú do problémov. Povedia si veď čo jedna lož ešte nikoho nezabila ale zrazu zistia, že musia klamať v iných veciach aby zakryli tú malú lož a potom v ďalších aby zakryli tie ďalšie a tak ďalej a týmto vzniká ten pomyselný kolotoč lží až sa človek dostane do bodu, že vlastne ani nevie,čo komu a ako povedal. A život sa stáva ťažším, komunikácia zradnejšia. A k tomu všetkému staré známe: lož má krátke nohy, čo platí skoro vždy pretože nakoniec väčšina klamstiev víjde najavo.

Potom človek zisťuje, že predsa len mal radšej povedať pravdu. Smutné však je, že mnohí aj k tomuto nedôjdu a sú naďalej presvedčený že to klamstvo bolo opodstatnené a vôbec ho neľutujú. Nájdu sa aj taký, ktorý vinia tých ktorý klamstvo odhalili .. proste jedna veľká šľamastika o ktorej by sa dalo popísať mnoho.

Ja osobne som typ človek čo klamstvo neznáša. Nie žeby som sama neklamala, niekedy sa stane to je jasné. Ale nemám rada keď to musím robiť, neviem to, neviem klamať ani v drobnostiach a nieto ešte v niečo vážnom a vždy je to sprevádzané tým, že mám strach že sa na to nakoniec aj tak príde :D .. A vo vzťahoch? či už partnerských alebo priateľských je to na hovno. Stráca sa dôvera, nasleduje upozrievanie zo všetkého, človek nemá pocit radosti pri niekom ale skôr pocit úzkosti keď nemôže isté veci vravieť aby svoje klamstvo neprezradil ... jednoducho čistý blud! -_-

Možné nemožné ...

2. května 2015 v 23:31 | Dollie
♥

Snáď po pár rokoch idem napísať niečo na tému týždňa a ani neviem prečo mi to nedalo kedže väčšinou aj dobré témy len preletím okom a idem ďalej.Ale v tejto som sa asi až príliš našla, ktovie.

Naozaj nemám vo zvyku sa podceňovať. Viem, že mám pár skvelých vlastností, ktoré si nemôže dovoliť mať každý (:D). Viem, že kamaráti ma pokladajú za takú bútľavú vŕbu, ktorej sa môžu vyrozprávať a zveriť fakt so všetkým a zároveň za parťáčku čo sa skoro vždy usmieva. A chlapi? Neviem akým zázrakom s nimi vychádzam zväčša dobre, až by som niekedy tvrdila, že s nimi dokážem pokecať viac ako s babami.
Sú situácie kedy som na seba hrdá, že sa zachovám ako sa zachovám ale aj naopak také kedy si neviem prestať v hlave nadávať.

Keď som bola malá milovala som pesničku v ktorej sa spievalo: Je to možné aby si miloval aj nemožné dievča? a s odstupom času si čoraz častejšie uvedomujem ako na mňa sedí. To, že sa pomerne často urážam to tu už pár krát odznelo (:D) aj to že si dosť domýšľam. Ale nielen v láske, tak celkovo sa občas samej seba pýtam ako to tí ľudia niekedy vydržia a ešte ma aj vnímajú za milé dievča. Veď keď mám zlú náladu dokážem zkritizovať aj to čo sa snáď ani nedá skritizovať a dokážem fakt poslať do riti hocikoho- väčšinou to robím keď som pod vplyvom. Neviem proste mám niekedy pocit, že to je so mnou fakt ťažké a ľudí čo pri mne napriek tomu ostávajú obdivujem.

Jednoducho povedaná. Dokážem byť riadne nemožné dievča. Čo si samo kazí svoje šťastie namiesto toho aby sa na niektoré veci proste vykašľala. Ktorej vkuse niečo vypadáva z rúk lebo sa nesústredí na to, že niečo drží ( cháp aj metaforicky). Tak nemožné,že niečo povie a vzápätí to ľutuje a pýta sa samej seba či musí byť také hlúpe a hovoriť veci zbrklo bez uváženia následkov.

Aké ľahké by to možno bolo keby sa vo mne sústavne nebili dve stránky pričom jedna sa snaží ísť na všetko racionálne, rozumne a pokojne a druhá na tú prvú stránku z vysoka serie a vrhá sa do všetkého po hlave .. A môžem sa ja sťažovať na to, že nechápem chlapov? Keď niesom schopná pochopiť ani samú seba??? No jasné, že môžem. (:D)

Tak toto som ja.
Majte sa miláčkovia. :)

Muffins

18. prosince 2011 v 15:02 | Dollie
Včera sme sa s kamarátkou rozhodli,že si upečieme muffinky a dopadlo to nad moje očakávanie. Celkom sa nám podarili a ani to nebolo nič ťažké. Pre tých čo by dostali chuť a nevedia recept som sa rozhodla ho sem napísať.Je to ten podľa ktorého sme ich robili my.

Potrebuješ
Papierové košíčky(min.15)
100 g kryštálového cukru
100 g horkej čokolády
2 veľké lyžice kakaa
125 g masla
170 ml mlieka
220 g polohrubej múky
2 lyžičky prášku do pečiva
2 vajcia

Postup
Trúbu predhrejeme na 200 stupňov.Do misky nasypeme múku a prášok do pečiva.Prilejeme mlieko,rozpustené maslo,vajcia,cukor a kakao.Vyšľaháme(ručne alebo šľahačom) do hladka.Pridáme nakrájanú čokoládu(ževraj fajn je to aj s ovocím).Papierové košíčky naplníme zmesou tak do 3/4 aby sa neroztiekla.Najvrch posypeme čokoládou(môžte zvoliť aj inú polevu).Pečieme 20-25 minút(prvých 10 minút neotvárajte trúbu)

Priateľstvo

1. května 2011 v 21:21 | ♥Dollie♥

Friendship
PRIATEĽSTVO...človek potrebuje v živote rozličných ľudí...prístav v ktorom by našiel úkryt pred búrkou,alebo jednoducho zašiel na návštevu lebo je taký príjemný deň...všetci sme sa stretli s nejakým pohľadom a pocítili niečo,čo by mohlo byť základom priateľstva,ale svetlá sa menia,vlak vychádza zo stanice,davy víria medzi nami...a je to navždy preč,keď sme preč,telefonujeme si,píšeme si pohľadnice,sms,maily...vzájomne signály,ktoré nám ukazujú,že nie sme sami,že niekomu na nás záleží,kým nás druhý milujú sme nepostrádatený,žiadny človek nieje zbytočný kým má priateľa...navzájom si ako okruhliaky padáme do jazierok duši,kto vysvetlí ten základny inštinkt,ktorý nám povie,azda po jednom stretnutí,že určitý človek je pre nás istým tajomným spôsobom podstatný?...potom kúsok po kúsku uprostred zástupu priateľov objavujeme toho jedného,ktorý je mimoriadne rád,že je s nami a ktorému,ako si uvedomujeme,máme toľko toho povedať...ak má vzniknúť nové priateľstvo,najma medzi cudzincami,či ľudmi z rozličných sociálnych vrstiev,musí preskočiť iskra z človeka na človeka a preniesť sa ponad udalosti,miesta a času...keď majú ľudia v sebe svetlo-vyžaruje z nich.../tak sa poznávame ako spolu kráčame v tme/...ani sa nemusíme navzájom dotknúť,tváriť alebo votrieť tomu druhému do srdca...nie hocikto a nie každý može byť TVOJIM priateľom...musí to byť niekto taký blízky ako Tvoja pokožka,ktorá dodá farbu,živosť a význam Tvojmu životu!!!!!

Mám to od mojej kamarátky DOMINIKY :) Dokonalo napísané to je!!
 
 

Reklama