Diary

so stupid -_-

20. června 2013 v 22:42 | Dollie
I Found Myself In Wonderland...
Každým dňom ma viac a viac prekvapuje ľudská logika.Niekedy to už fakt nechápem. Niekedy si fakt vravím, že viem prečo mám doma toľko domácich zvieratiek.

Prečo si proste ľudia nevážia čo majú ale len plačú a ľutujú keď to stratia??? Ako niekto dokáže nechať odísť človeka s ktorým mu bolo dobre len pre vlastnú hlúpu hlavu a potom, keď už je preč si uvedomí čo všetko pre ňho vlastne znamenal. Prečo ľudia tak rýchlo zabúdajú a mažú druhých zo svojich životov? Len tak bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez akéhokoľvek prepáč. Hneváme sa ako čas rýchlo beží, že si ten život ani nestihneme užiť ale pritom sme my tí ktorí sa neustále boja a obhliadajú do minulosti a nežijú prítomnosťou.
Zastavuje sa mi rozum nad logikou do očí nepovedať nič a za chrbtom ohovárať ako sa len dá. Zastavuje sa mi rozum nad tým ako niekto vymení dlhoročného kamaráta za niekoho koho poznám pár týždňou. Proste každý deň sa viac a viac udivujem kde to vlastne žijeme :)

No nič. Toto som mala na srdci. Plus mám ešte pripravený jeden článok ale nechcela som počas takých pekných dní zverejňovať také depresívne veci. Mám sa vlastne celkom fajn, škola je za mnou a už je tu letíčko ktoré si chcem maximálne užiť!! Dúfam,že to bude po boku ľudí ktorých mám nadovšetko rada a že všetko víjde tak ako má. A čo vy aké máte plány na prázdniny? Môj prvý je jedna celovíkendová akcia hneď ďalší víkend. Dneska som si už našla šatičky takže sa teším o to viac, konečne sa vytancujem!!

Budem ja už končiť lebo chcem ísť spať "skôr" .... v takých teplých dňoch sa človeku ani nič nechce ale ja také počasie zbožňujem (teda ak nesedím v rozparenej triede a niesom nútená pozerať nejaký hlúpy film). Takže vám držím palce, ešte tú školu nejako dotiahneme a potom bude faaaajn :)

Pochop,že niektoré veci proste nepochopíš.

1. června 2013 v 12:19 | Dollie
Large
Sedím si v posteli,papám cerálie s mliečkom,modlím sa aby nepršalo a rozhodla som sa,že vám napíšem ako sa mám a tak. Za sebou mám skvelý piatok so skvelými ľudmi. Po dlhej dobe som opäť mala ten pocit,že niekoho pri sebe predsa len mám. Neskutočne ľúbim svojich kamarátov a ďakujem im za všetko čo pre mňa robia. Konečne som sa včera zoznámila s jedným fajným chlapcom, aj som s ním pokecala takže som veľmi rada. Tak zlato sa na mňa potom celý čas usmieval a keď sme odchádzali vravel aby sme ostali, milé od neho Smějící se. Ale aby to nebol zas až tak super deň na konci som dostala smsku od môjho bývaleho. Nechápem tomu proste. Ako fajn, aj ja som mu raz napísala ale ja na to mám právo kedže on dal koniec mne. Ale prečo mi on teraz zrazu píše keď sa po rozchode tváril tak strašne mám to v piči ? Chlapov proste nepochopím. Ale aspoň som sa dozvedela nové veci, ktoré ma aj celkom potešili.

Dneska neplánujem zatiaľ nič ale chcem ísť niekam vonku. Uvidíme kde nakoniec skončím. Kamarátka ma volala do klubu na Kaliho a včera sa mi to zdalo ako skvelý nápad ale dneska sa mi nejako nechce. Asi pôjdem len niekam na kofolku alebo možno aj ostanem doma. A čo vy ako ste piatkovali, aké máte plány na víkend?

Čo sa týka školy je to momentálne celeee zle. Veľmi veľa mi toho treba opravovať a skoro všetky moje známky závisia od toho ako napíšem posledný test takže sa budem musieť drtiť. Najhorší bude asi piatok, píšem 2 veľké testy z občianky a neviem ani ň. Netuším ako to dovtedy zvládnem ale ako sa poznám aj tak sa to budem učiť až vo štvrtok. Ešte musím dopísať seminárku -_- v stredu ju musím mať zviazanú a odovzdanú. Už mi chvalabohu treba len citáciu a obrázky ale aj tak sa mi vôbec nechce. Tak či tak bude to veľmi náročný týždeň tak mi prosím držte palce Usmívající se. A čo vy? Ako ste na tom so známkami? Tiež tak biedne ako ja?? Už nech je leto lebo ma z toho asi trafí.

That i am okay, that i am fine.

15. května 2013 v 22:20 | Dollie
Řekl jsem to jednou. Řekl jsem to dvakrát.
Řekl jsem to kurva tisíckrát.
Že jsem dobrej, že jsem v pohodě,
že je to všechno jen v mé hlavě.
Ale vzalo to to nejlepší ze mě
a nedaří se mi spát.
Není to proto, že nejsi se mnou. Je to proto, že nikdy neodcházíš.
(Bring me to the horizont)

Ja neviem čo za somariny zase idem písať. Najskôr to bude zas jeden z tých článkov,ktorý skončí formulkou kašlem nato .. aj keď to tak asi pravdepodobne nebude. Čo už. Našla som svoj denníček z tých skvelých čias. Je zaujímavé ako sa človeku tie obdobia neustále striedajú. Raz si dokonale spokojný a myslíš,že máš všetko čo si si kedy prial a potom zrazu o všetko prídeš, všetko sa ti rozpadne pred očami a ty s tým nemôžeš nič robiť. Poznáte ten pocit?

Najhoršie na tom je,že ľudia sa kurevsky menia a že s odstupom času vlastne ani nevieš komu môžeš veriť. Chýbajú mi ľudia,ktorí boli v mojom živote ešte pomerne nedávno najdôležitejší. Chcem späť svoju kamarátku s ktorou som bola skoro každučký deň a s ktorou som sa mohla o všetkom rozprávať. Teraz jej ani nemôžem povedať ako sa vlastne skutočne mám. Mrzí ma to. Neviem,možno to mrzí aj ju ale priority má teraz niekde úplne inde. Čo už.

Dobre možno to nebude jeden z tých článkov ako som myslela. Nejako to už opäť nedokážem. Nedokážem smútiť a deptať sa, CHVALABOHU. Už to fakt nestojí zato. Aj keď som dneska našla ten denník a prečítala si pár viet,ktoré mi vhrnuli slzy do oči už stačí. Som silná! Viem to. Lebo to čo som dokázala tesne po rozchode to si myslím,že nedokáže len tak niekto. Mala som sa skutočne dobre a to som sa ani nemusela pretvarovať. A viete čo? Dokážem to zase! Už nieje môj ani ja jeho a preto nebudem mať v hlave ani myšlienky nato aké by to bolo keby ... Uvedomila som si,že obaja sme spravili pár chýb no ja by som ho neopustila,preto viem že on spravil najväčšiu tým,že to vzal! Ako som nedávno čítala:Človek nezabúda, keď druhý v jeho živote niekedy "niečo" znamenal a verím tomu,že to tak je. Tak snáď ani my dvaja nezabudneme a budeme spomínať s úsmevom na tvári a nie so slzami v očiach. Ale predsa- človek nikdy nevie,možno sa raz opäť stretneme ... :)

When I was kid.

8. května 2013 v 21:45 | Dollie
Large
Pamätám si ako som sedela na múriku v škôlke a pozorovala ľudí,ktorí chodia okolo mňa. Partiu chalanov,ktorý fajčili,kecali,smiali sa a vyzerali tak slobodne. Mladé páriky,ktoré sa držali za ruky,bozkávali sa a vyzerali tak šťastne. Pamätám si,že som stále chcela byť taká ako oni. V najlepších rokoch,šťastná a slobodná. Odvtedy už ubehlo mnoho rokov a ja som sa čoraz častejšie chcela radšej naspäť vrátiť do detstva. Myslím tým do čias,kde bolo najväčším próblémom to,že nemám peniaze na nanuk alebo že mi mamka nechce kúpiť tú bábiku čo mali všetci ( fakt mi ju nechcela kúpiť a mňa štvalo, že ju každí mal :D).

A dnes? Som presne tam kde boli všetci tí ktorých som vtedy na tom múriku doslova obdivovala. Som v najlepších rokoch a zrazu tu ani veľmi nechcem byť. Radšej by som sa vrátila do deckých čias. Do čias,kde sa kamaráti nepodrážajú a kde nieje miesto pre smútok. Pretože odreté kolená po nejakej hre bolia menej než strata človeka na ktorom nám záleží či zlomené srdce. Lebo v detských časoch si môžeš plakať koľko chceš a každý ťa bude utešovať, zatiaľ čo tu nikoho vlastne ani nezaujíma,že sa trápiš. V detstve môžeš veriť ľuďom, môžeš veriť v dobro a v šťastné konce. Neskôr to už ide ťažšie.

Na druhej strane to však má aj svoje výhody. Človek sa časom veľa naučí, veď celý život sa vlastne učíme. Pochopíme veci,ktoré nám tí starší vraveli už dávno no my sme im vôbec nechápali a nebrali sme ich vážne. Ja osobne som ale v podstate rada za vek v ktorom som :). Snažím sa ho užiť,veď život je len jeden. Viem,že ochvíľku na mňa prídu zas starosti iného typu a na toto obdobie budem pozerať ako na staré dobré časy a budem sa chcieť vrátiť. No tak to chodí a človek si vždy hodnotu daného momentu uvedomí neskôr.

Raz si hore,raz si dole

2. května 2013 v 19:34 | Dollie
Large
Viem viem viem. Už sa tu tomu nevenujem toľký čas ako niekedy. Ale ani neviete ako veľmi by som chcela aby sa to vrátilo do starých koľají .. ale to by sa tam asi najprv musel vrátiť môj život hejže? V poslednej dobe nejako nemám na nič chuť. Nejako nemám dôvod byť šťastná v tom pravom slova zmysle. Nejako nemám to NIEČO alebo NIEKOHO kto by ma napĺňal. Nevravím,že my nieje fajn :) mám kamarátov,ktorý ma držia nad vodou a pri ktorých som sa veľmi veľa naučila ale popravde nieje nikto, kto by ma chápal. Možno preto,že nikto z nich si tým neprešiel alebo možno preto,že len ja to všetko beriem inak ako by som mala alebo ako by normálny človek mal. Sama v sebe sa už vážne nevyznám. Nechcem ho späť ale pritom mi neskutočne chýba. Áno,áno treba čas jasne .. viem,že sa to v takých situáciach hovorí ale je to len skurvená fráza. Chcem byť šťastná (veď kto nechce) ale tak skutočne šťastná kurva s ním alebo bez neho ale proste šťastná. Potrebujem proste aby do môjho života prišiel niekto kto mu dá nejaký hlbší význam (a vôbec neočakávam princa na bielom koni,kľudne to ani nemusi byť chlap) ...

Áno,každého z vás "zaujíma" moje psychicky labilné citové rozpoloženie ja viem. Neviem či mi niekto poradíte, neviem vlastne ani čo také by som potrebovala alebo chcela počuť. Ja viem, život ide ďalej,ostali mi aspoň pekné spomienky a blá blá a ber to tak kurva,keď ti ten človek chýba každú sekundu tvojho hlúpeho života a keď je to s odstupom času len horšie a horšie. Neplačem,nedepkárim sa, nestoji to zato a nič to nevyrieši .. ale aj tak ... Ten pocit,aký som mala pri ňom (veď to určite poznáte,keď ste boli už skutočne zamilovaní) . Ten pocit ako sa po celom totálne dojebanom dni tešíte a čakáte len nato kedy ho konečne uvidíte ale začujete v telefóne. A keď to príde zabudnete na všetko zlé čo sa vám cez deň stalo,na všetkých tých ktorí vás vytočili a len ho proste pobozkáte a ste šťastný :) .. Chýba mi ten pocit nesmierne a potrebujem niekoho takého . Namiesto toho sa teším na cigaretku alebo na chvíľu kedy si budem môcť pustiť nejaký song a zahĺbiť sa do mojich myšlienok..

Ja už vlastne ani neviem načo to tu píšem :D . Asi preto,že som sa rozhodla viac venovať blogu a jediné čo mi v poslednej dobe behá po rozume je toto. Samozrejme,že nesedím doma na riťi a nezamýšľam sa nad mojim " nesmierne ťažkým teenegerským životom" .. naopak sa obklopujem ľudmi,snažím sa smiať sa a radovať sa z maličkostí, lebo mám pocit,že v blízkej dobe ma nič veľke nečaká .. ako sa vraví raz si hore a raz si dole a čím vyššie sa najprv vyšplháš,tým hlbšie nakoniec spadneš a že som bola dosť vysoko o tom ani nehovorím . Mala som všetko čo som kedy chcela .. a teraz mám naopak pocit,že sa mi všetko vzďaľuje.

Ale dosť bolo takých rečí. Ani vám nehovorím ako rýchlo som tento článok napísala asi som sa fakt potrebovala vypísať. Čo mám ešte nové? V škole nič moc ale nejako sa snažím.. zajtra test a ja ani len tošit nemám doma,šak čo škola nieje všetko a nemám chuť na pičovskú nemčinu (sorry za výraz ale fakt ju nemám rada). Čo sa týka víkendu moje plány sú neisté. Zajtra buď ku kamarátke alebo opekať sama neviem kde skončím a sobota diskotéka,taká dedinská :3 už mi chýbala poriadna gadžovina,kde sa len pije a pije a tancuje a tancuje snáď mi to víjde a čo vy aké máte plány?? :)

smile. why? because you can

22. dubna 2013 v 18:14 | Dollie
Štve ma už pár dní,že som tu dlho nič nepridala. Mala som už rozpísaných pár článkov ale nejako to nešlo. Buď som bola vynervovaná zo školy alebo som bola vonku alebo som nejako nemala o čom písať. Aj keď udialo sa toho dosť. V tomto článku vám sem nielen napíšem ako sa mám ale pridám vám aj pár citátikov,asi nejakú pesničku uvidím ako sa to vyviniem. Idem nato.


Asi začnem sťažnosťami. V škole toho teraz máme veľmi veľa. Až mám občas pocit,že tam už prestanem chodiť(kiežby som si to mohla dovoliť). Nielen máme veľa písomiek a ja potrebujem dobré známky ale ešte musím písať tú hlúpu prácu. Z 20 povinných strán mám zatiaľ 8 a mám nato čas do konca apríla. Mala by som ju písať asi aj teraz ale radšej vám píšem tu( viete ako to chodí. Tak mi držte palce,samozrejme aj ja vám ich držím v tej našej milovanej školičke.

Víkend mám za sebou celkom fajn. V piatok sme oslavovali kamarátove narodeninky,mám za sebou pár vážnych rozhovorov,dvojhodinovú starostlivosť o kamaráta ale inak som sa celkom bavila. V sobotu som išla na diskotéku, uráčil sa tam prísť aj moj milovaný bývalý. Popravde som čakala,že to budem zvládať oveľa horšie ale ja som sa aj napriek nemu mala fajn. Užila som si tak ako som to plánovala a bolo veľmi dobre. Práve keď som sa zberala na odchod mi ten môj milovaný poslal smsku. Čo vám poviem, bude to asi fakt pravda,že nakoniec si ten chlap uvedomí čo stratil. Škoda len,že ten rozum mu stále chýba a jeho ego je silnejšie ako city takže sa to snažím neriešiť. No a včera som bola s kamarátkov a potom ešte s kamarátmi. Fajn som si pokecala. Som rada,že mám kamarátov ktorí ma vedia povzbudiť.

Keď sme už pri tých kamarátoch dneska ma jedna kamarátka totálne sklamala. Hovoriť o inej svojej kamarátke,že je kurva. Tak nech mi prepáči ale toto bolo moc! Mala som také nervy,že mi nechýbalo veľa aby som vybuchla. Začínam mať pocit,že sa úplne odsudzujeme. Niekedy sme boli spolu stále a teraz sa ledva rozprávame. A ešte sa takto zachová ... asi prehodnotím názor naňu. Kedže porozprávať sa s ňou o tom nedá.

No a teraz tie sľubované citátiky pod perexom. Milujem weheartit ... plus môj profil -> www

miss you

11. dubna 2013 v 20:01 | Dollie
743763736_483196684_574_574_large
Možno vyzerám byť v pohode ale nikto fakt nikto nevidí do môjho vnútra. Že som zlomená,osamelá,smutná,že neviem ako ďalej,že sa bojím, bojím sa spomínať bojím sa budúcnosti bojím sa,že sa nepohnem ďalej. Prečo nič krásne netrvá večne? Aký skurvený pocit alebo myšlienka môže človeku povedať aby len tak zahodil niečo tak krásne? Bože chýba mi, neskutočne. Jeho úsmev,jeho objatie,jeho vôňa,jeho ruky,jeho bozky,jeho hlas a slová,jeho humor,jeho optimizmus .. celý on,každučká jeho súčasť aj všetky tie ktoré som nemala rada. Chcela by som ho tu a teraz takého aký bol predtým než sa to začalo všetko rúcať. Ako som pri ňom mohla plakať v podstate bez dôvodu a on len prišiel usmial sa na mňa tým svojim pohľadom s ktorým mi prvý krát povedal že ma ľúbi,utrel mi slzu z líca a obímal ma. Tak dlho kým som sa neodtiahla a nesmiala sa naňho. Vždy vedel ako mi pomôcť,ako mi zlepšiť náladu a to nemusel hovoriť nič. Chýba mi .. to je celé.

Happy again?

3. dubna 2013 v 6:52 | Dollie
Tumblr_mkg2l4kgzo1qmk3n9o1_500_large

Ja to tu proste musím napísať. Mám v hlave totálny zmätok.Milion myšlienok a neviem ktorej sa držať a ktorú radšej zatlačiť do úzadia. Škoda,že sa nedajú len tak zmazať,občas by sa to fakt hodilo. Možno sa črtá niečo nové,niečo vďaka čomu by som mohla byť opäť šťastná. Ale bojím sa. Toho,že je možno skoro sa do niečo púšťať,že niesom pripravená,že neviem čo chcem.. Viem,že by som to nemala siliť a ani nebudem,uvidím ako sa to vyvinie časom. Ja len neviem,fakt mám strašný zmätok. Asi preto tu píšem o trištvrť na 7 ráno. Večer som nemohla zaspať,rano zas prestať rozmýšľať a vstať z postele.

Viem,že nikto nebude ako on ale to neznamená,že nebude lepší ako on. Ja len potrebujem silu nato,aby som to vôbec mohla zistiť. Neviem komu sa s tým mám zdôveriť. Príde mi to tak,že kto to nezažil ten to ani nepochopí.. a viem,že nikto dôveryhodný si týmto neprežil a preto asi píšem tu. Neviem čo od vás čakám,možno nejakú radu,možno len troška pochopenia. Veľa toho momentálne neviem ale viem,že spravím všetko preto aby som bola opäť šťastná. Nie zlomená,nie osamotená a opustená ale šťastná. :)

Dúfam,že to ten dotyčný pochopí. Asi po roku a pol som bola s iným chlapcom (kamarátov samozrejme nerátam) a tešila som sa naňho veľmi. Keď som ho videla začala som sa usmievať ako totálny idiot :P. A bolo mi s ním fajn a na toho pako som nepomyslela ani raz. Netrúfam si tvrdiť zatiaľ nič. Chcem do toho ísť s čistou hlavou tak dúfam,že sa mi to podarí.

Inak nemám asi nič nového. Ochvíľku idem do školičky,predo mnou veľká písomka a viem také veľké nič. Ale snáď to nejako dám. Počasie je opäť na hovno aj keď včera to vyzeralo troška nádejne. Neskutočne ma serie moja kamarátka ktorá svojim troška hlúpym pohľadom na svet kritizuje všetkých a všetko -_- . A až na ten zmetok v hlave som vlastne celkom šťastná :). A o tom že mi treba písať 15 stranovú prácu radšej ani nehovorím. Utekám pa :-*

i think a lot..

21. března 2013 v 18:22 | Dollie
Mf_432232228_b255ef4883883db79d6ae6e33064cd5b_large

Sú veci, o ktorých viete len vy dvaja.
Tajné rituály, ktoré vás spájajú a robia váš vzťah jedinečným.
Fotky, zážitky, jeden pohľad a vy pochopíte.
Až raz príde deň, keď sa to všetko pominie
a z rituálov zostanú iba spomienky.
Aj keď sa ich snažíte oživiť obaja,
niekedy vám osud nepraje.
A vtedy sa len začne boj...

Viem,že v minulom článku som mala silné slová a to čo som písala bola síce pravda ale chýba mi. Viem,že mi nepomôže keď nad tým budem rozmýšľať a trápiť sa a preto sa snažím nerobiť to ale tiež som len človek. Čo má svoje pocity,spomienky a myšlienky. Už keď som šla domov,som nad ním začala nejako premýšľať a keď som prišla na facebook a vyskočilo mi tam upozornenie s lajkom na našej spoločne fotke mala som dosť. Ono ani tak neide o to,že by som to chcela speť- jasne že mi to chýba ale po tom všetkom čo som sa podozvedala .. ide skôr o to,že neustále musím rozmýšľam nad tým ako to vlastne bral . Nemyslím náš vzťah ale skôr ten rozchod. Prečo to vlastne skončilo tak ako to skončilo a najviac sa zamýšľam nad tým, ako to je s ním teraz. Viem,že navonok sa bude tváriť že je v pohode(a možno aj naozaj je) .. ale možno si to už uvedomil .. Ale to už asi nezistím kedže z jeho slov : keď to budem ľutovať moja chyba,nechcem ťa viac trápiť už sa ti nebudem montovať do života a bla bla bla som nejako vycítila,že už sa mi fakt neozve.Ale tak čo už. Vlastne ako toto píšem tak si uvedomuje,že nemám byť vlastne prečo smutná.. ja som stratila niekoho kto radšej ako by niečo riešil všetko zahodil a on niekoho kto ho ľubil. Končím so začínajúcou depresiou!!!

Prejdem k inej depresii - počasie. Vitaj jar sa nejako nekoná a u nás to vyzerá skôr na jeseň. Včera to už vyzeralo celkom nádejne ale dneska opeť prší a je chladnejšie. Ako je to u vás? "Dúfam",že sa tu niekto pochváli že mu do okna padajú slnečné lúče. Zajtra tu máme víkend a u nás hlásia opeť ochladenie takže pecka. Inak plány nejaké prevratné nemám. V piatok idem na nákupy- konečne si niečo kúpim mám veľmi dlhý zoznam tak som zvedavá- a potom asi skočím niekam do mesta sadnúť. Uvidím podľa nálady a chute. Dneska mám takú,že by som najradšej celý víkend preležala doma. A čo vy aké máte plány? :)

Všetko je fajn,všetko je naj.

17. března 2013 v 21:49 | Dollie
522520_437524812999669_1473227685_n_large

Už sú to skoro tri týždne. Ktorý čítate blog viete od čoho .. a až teraz v piatok som si dokázala povedať že mi je vlastne fajn. Až nato,že je dosť divné nemať sa s kým porozprávať o totálnych somarinách,nemať s kým volať do ráno,nemať niekoho kto vás pobozká alebo obíme keď vám je najhoršie a nechce nič iné len byť v naručí niekoho komu na vás skutočne záleží ale viete čo? Mám skvelých kamarátov a ten pocit slobody tiež nieje najhorší. Aj keď som to za celý vzťah ani raz nemala také,že by mi niečo zakázal alebo neviem. Ale určite ma chápete. Ale asi nie :D nikto ma nechápe. Ale je mi celkom fajn.

Mám za sebou super výkend. Hlavne ten piatok bol dobručký.Išla ku mne spať kamarátka,boli sme v meste. Trošku sme popili,pohrali kalčetko,pokecali,pofotili sa a taak. V sobotu som sa síce na chvíĺku ocitla pri stole so samími zamilovanými párikmi. Ale keď pri mne kamarátka nadávala,že jej chalan dokopy ani nie je pri nej a to majú dneska výročie tak som si uvedomila,že chlapa asi momentálne nechcem. Aj keď mi už jeden fešák troška vošiel do hlavy. Ale to sú len tie chvíľkové stavy porozchodové. Možno. Ale aspoň som konečne prestala pozerať na chat a čakať dokým si ma môj ex odblokuje. Hej,blokol si ma ale vôbec sa nespráva ako decko :D. A namiesto toho pozerám kedy sa prihlási ten s ktorým si dokážem hodiny písať o koláčoch a podobných somarinách.

Ale inak mám momentálne troška nervy. Mamka mi mala dať peniažky na nový mobil a nejako ich ešte nevidím. A to moja dotykovka už ani nereaguje na dotyk. Ale šak prečo nieee. Nevadí snáď sa čím skôr objavia v mojej paňaženke a ja si budem mocť kupiť ten môj telefónik s wifi. Kedže na mojej šunčičke nie je a ja som minula už 10 eur na hlúpy internet. Tiež neviem čo tam toľko chodím.

Ale dosť bolo o mne. Aj tak to nikoho nezaujíma. Len mám dobrú náladu a chcela som sa s ňou podeliť. Aký výkend ste mali vy? Čaká vás ťažký týždeň? Ja som sa dneska poctivo naučila tak snáď to zajtra dopadne dobre. Inak ak máte niekto skúsenosti so Samsungom Ace tak sa s nimi podeľte lebo ten mobil práve plánujem kúpiť. Zatiaľ som počula len chvály ale predsa. Vďaka a pekný týždeň vám prajem :-*
 
 

Reklama