Diary

Niesme zlomení, len ohnutí a môžme sa naučiť znova milovať :)

28. září 2013 v 23:20 | Dollie
Untitled
Tak si ležím na posteli, počúvam Coldplay a je mi neskutočne dobre. Toto nie je prvý deň poslednej doby kedy si moja mamka myslí, že domov prichádzam nie celkom triezva lebo sa na ňu usmievam ako idiot a to som len šťastná, spokojná konečne bez hlúpych myšlienok. Pamätám si dni, kedy som si fakt myslela, že nikto tú prázdnotu vo mne opäť nezaplní.. už je skoro úplne zaplnená :). Je mi jasné, že z nikoho nebudem tak mimo ako som bývala z neho- predsa len, bola to tá prvá láska na ktorú sa nezabúda ale som za vodou. Fakt viem, že to je za mnou a žeby som to nechcela späť. Teraz mám pri sebe človeka s ktorým mi je úžastne, človeka ktorý mi vždy zlepší náladu, človeka ktorý vie aká fakt som- aká viem byť náladová, detinská a trošku mimo ale aj tak chce byť so mnou a váži si, že so mnou byť môže. Ktorí čítavate moje články viete, že romantické slohy sem začnem vypisovať až troška neskôr takže o tomto celý článok nebude :D ja len, že- som šťastná. A týmto aj pre všetky ostatné so zlomeným srdcom-niesme zlomení, len ohnutí a môžme sa naučiť znova milovať!!

A inak? Asi nič zaujímavé sa v mojom živote nedeje. Asi len toľko, že sa v poslednej dobe o sebe dozvedám veci, ktoré ani sama o sebe neviem hlavne že iná osoba má vo mne úplne jasno. Poznáte to, keď asi najfalošnejšia osoba akú poznáte začne vám hovoriť, že sa tvárite na každú stranu inak a ste falošná? Ja to zažívam v poslednej dobe. A k tomu všetkému prezrádzam tajomstvá (o ktorých ona sama všetkým rozprávala) a každého proti nej nahuckávam ( bola som asi posledná osoba, ktorá pri nej stále lebo nikto ju nemal nikdy rád). Ale čo vám poviem, som strašná sviňa .

Škola je fajn, doma to je fajn. Asi fakt prichádza to lepšie obdobie. :)))
A čo vy ako žijeteee?

so fucking stupid

15. září 2013 v 21:49 | Dollie

Takže ako by som začala. Mám chvíle kedy fakt nemám rada ľudí. Sme nevďační, závistliví, klameme, využívame druhých a fakt si nič nevážime. Vravím to preto lebo v poslednej dobe sa mi toto všetko potvrdilo na jednej osobe. Takej, pri ktorej som vždy stála, ktorú som stále bránila a snažila sa jej pomôcť aj keď za problémy považovala absolútne pičoviny. Z každej strany som počúvala nie práve najlepšie veci na jej osobu ale aj tak som ju furt mala rada. Ale jedným rozhovorom s mojou kamarátkou za mojim chrbtom si to totálne dosrala a ja nemám chuť s ňou viac komunikovať. Možno to nemyslela až tak jak to povedala ale to je jedno. Dosť ma tým sklamala.

Ďalej som sa nestačila diviť keď som s kamarátom rozoberala vzťahy niektorých ľudí. Viem, je to ich vec ale niektoré novinky ma dostali. Vo vzťahoch je to asi rovnako ako s kamarátmi. Skoro každí si len klame, podvádzajú sa kde príde ale potom sa tvária, že sa strašne ľúbia a že nechcú toho druhého stratiť. Ja len dúfam, že so mnou to tak nejak nedopadne a že budem mať aspoň ja normálny vzťah. Lebo fakt normálne vzťahy by som na jednej ruke napočítala a to tých párikov poznám viac ako dosť. Ale keď im to tak vyhovuje tak pre mňa za mňa.

No a keď sme už pri tých vzťahoch. Zatiaľ som spokojná. (kto by po týždni nebol). Aj keď ma troška trápi pár vecí ale myslím že to bude fajn to len moja hlúpa hlavička stále rozmyšľa nad somarinami. Som rada, že som sa rozhodla tak ako som sa rozhodla, ani by ste neverili ako sa pri ňom cítim pokojne. Toto som fakt potrebovala. :) Snáď nám to bude klapať aj naďalej a bude sa aj naďalej správať tak pekne.

No a čo sa týka tých ostatných vecí. V škole sa to už rozbieha,zajtra prvá písomečka na ktorú viem veľké hovno. Okrem toho som sa už zapísala na seminárku takže musím rozmyšľať nad témou- nechápem načo im je tá téma tak skoro -_-.
Ďalšia dosť blbá vec je že na mňa niečo lezie. Akurát som dobrala antibiotiká kvoli iným veciam a teraz ich asi budem brať kvoli chrípke či čo to vlastne vo mne zas vzniká. :D No nič uvidíme jak to bude čo bude.

ako motýľ :)

7. září 2013 v 11:48 | Dollie
Life is too short ...- Steve Maraboli
Žeby to bolo konečne tu? Žeby som konečne prestala so všetkými tými depresívnymi článkami na ktoré som si už po takej dobe aj zvykla? Asi to tak bude.
Viete ako sa vraví: Láska je ako motýl,keď ju doháňaš utečie ti ale keď si v kľude raz na teba aj sadne.

A viete čo ešte? Mýlila som sa. Vo veľa veciach. Napríklad v tom, že som sa bála že nikto nebudem ako môj ex. Že s nikym mi nebude tak dobre a že to bude už vždy také čudné s každým. Tie typické predstavy teenegeriek so zlomeným srdcom. Ale vôbec to nie je také čudné. Viem, že je to strašne krátko na také posudzovanie ale je mi s ním strašne fajn. Vôbec nie čudne. A poviem vám je to vlastne celkom príjemný pocit, že je iní ako tí pred tím. Vždy som si vravela, že s kamarátom to bude divné. Ale ono je to super. Dobre koniec o tom, uvidíme ako to bude ďalej, dúfam že už len lepšie a lepšie. :))

Čo sa týka školy začalo to ako to začalo. Prvý deň som to dokašľala topánkami na ktoré som proste nemala a odkráčala som si domov bosá ale aj tak bol ten deň taký v pohode. V podobnom duchu sa niesli aj ostatné dni (chvalabohu bez tých topánok :D). Ešte sme sa poriadne neučili, zošity som si už nakúpila ešte potrebujem pár veci a budem spokojná. A čo vy ako sa vám zatiaľ darí v škole?? Dosť hlúpa téma tá škola :D :D

Tento článok mi príde dosť o ničom.
Končím teda užívajte víkend.
Majteeeeeee sa :)

ale inak som optimista!!! :D

27. srpna 2013 v 21:20 | Dollie
So Many!! | via Tumblr
Mala som rozpísané už 3 články. 2 také o ktorých by ste asi ani nepovedali,že som ich písala ja- uznajme si, optimizmus nieje moja silná stránka a tie články boli hojne optimistické- a takisto jeden zdepkárčnený. Nakoniec som sa rozhodla,že si to nechám všetko ustať v hlave a potom vám o tom napíšem tak idem nato.

Asi by som vám mala písať o tom, ako skvele som sa mala na dovolenke, ako som si ju užila a ako som si skvele oddýchla. Popravde som aj pofotila nejaké fotky aby som ich sem hodila ale momentálne na to nemám vôbec náladu. Taký článok by som bola schopná napísať asi len tam, keď mi bolo skvele niekde na pláži a nie tu, kde sa od prvého dňa čo som doma na mňa všetko valí.

Hneď prvý deň mi môj najlepší kamarát vylial srdiečko a použil pri tom vety, aké by som od neho nečakala asi nikdy. Nechcem to tu veľmi rozoberať ale postavil ma tým pred strašne ťažkú otázku a ja expert ako stále ani teraz netuším čo mám robiť. Ono je ľahké povedať rob čo cítiš, rob ako to chceš ale keď ja kurnik ani neviem čo vlastne chcem. Viem len, že mi na ňom strašne záleží a viem že sa to musí nejako vyriešiť. Viem tiež, že mu nechcem ublížiť ale takisto viem, že si svojim rozhodnutím musím byť 100% istá. Proste si musím všetko poriadne premyslieť no neviem či sa to nedojebe skôr ako to stihnem urobiť. Myslíte, že je možné mať vzťah s osobou ktorá poznám celý váš "milostný život", ktorej ste plakali na ramene pre svojho ex ale takisto pri osobe, ktorá sa o vás starala keď ste toho nevypili práve najmenej (to je menej podstatný detail :D). Bojím sa,že stratím jednú z najdôležitejších osôb v mojom živote. Veľmi sa toho bojím.

Asi jednou z mála dobrých vecí, ktoré ma tento týždeň postihli je to, že som sa konečne dokázala "pustiť" tej osoby o ktorej som tu donedávna nonstop písala. Priviedli ma k tomu viaceré okolnosti a pravdupovediac môžem zato tak trošku ďakovať dievčaťu, ktoré nemám dvakrát v láske. Aleeeeeeee otvorila mi oči asi jej zato fakt poďakujem keď ju stretnem. :D Proste som mu napísala,že s ním nikam už nepojdem a som rada že som to spravila. Bolo treba konečne uzavrieť tú kapitolu aby mohli prísť opäť ďalšie problémiky o ktorých nemám poňatia ako ich riešiť.

Ale kedže samozrejme nechceme aby bol tento článok len o pičovinách ako stále. Musím sa vám pochváliť aj s dobrými vecami. Zistila som, že sa predsa len dokážem tešiť z maličkostí tak vám tu napíšem čo pekné sa mi v posledných dňoch stalo (neviem prečo o peknom neviem písať tak dobre ako o tom zlom tak len v bodoch :D)

  • kúpila som si nové šatičky, vansy, lapač snov a kabelku (možno nakoniec hodím aj fotky)
  • síce až o 2 mesiace ale idem na koncert môjho TOP slovenského speváka ( Strapeeeeeeek :3 )
  • užila som si svoju narodeninovú oslavu jak sa patrí ( plus som dostala plyšáčikov )
  • dočítala som skvelú knihu a videla skvelý film (čakajte recenzie)

letíčkoooooooooo

9. srpna 2013 v 13:47 | Dollie
To teplo je až neskutočné :D.
Sedím na teraske v tieni a potím sa ale aj tak si ho užívam. Viem že budem v zime nadávať a že mi bude leto chýbať lebo ja toto všetko proste zbožňujem (nerátam cestu nahriatým autobusom ale všetko sa dá zvládnuť). Viem,že ešte nieje koniec leta ale dneska mám takú chuť o tom všetkom písať. Pravdupovediac som sa leta troška obávala ale pravdupovediac všetko skončilo nad moje očakávania a ja si ho užívam. Rozhodla som sa vám napísať niečo o tom ako a pridať nejaké fotky (asi prvý krát moje vlastné fotky :D).

V takýchto horúčavach asi každí najviac ocení deň vo vode. Ja osobne som toto leto na kúpaliská minula asi najviac peňazí. Zbožňujem to ako si po tej ceste tam konečne zaplávam, vyšantím sa. S kamarátmi či s rodinou vždy je to najlepší spôsob relaxu. Chodím hlavne ku nám do mesta ale boli sme už aj v Maďarsku. Toto leto prvý krát takže sa mi to tam páčilo aj keď toho tepla tam na mňa bolo až až (aj voda tam má 30 stupňov :D). Najviac ma asi mrzí,že som nebola ani na Šírave ani na Domaši (niesú ani financie ani odvozy) ale leto ešte neskončilo tak snáď sa tam ešte ocitnem.

a ja stále neviem zaspať, telo nevládze no mozog nevie zastať.

7. srpna 2013 v 2:23 | Dollie
Áno! To som ja! A to som sa začínala "obávať",že strácam svoju masochistickú stránky a že sa konečne prestávam držať bolesti a som rozhodnutá pohnúť sa ďalej. Od posledného článku sa toho dooosť zmenilo. Nechcem to teraz písať možno to pochopíte v priebehu článku. Pozrite si čas kedy je písaný, spojte si to s tým že dneska musím vstávať skoro- mám neskutočný mozog, ktorý zhodou náhod začne pracovať vo chvíli keď si ľahnem do postele ale teraz už k veci.

Ako sa hovorí pravda občas bolí ale otvára oči. A ja tej pravdy potrebujem hojne aby mi ich konečne otvorila. Ktoré čítate moje články viete určite na čo narážam, ktoré nie ani to z jedného článku nemáte šancu pochopiť (sama sebe občas nechápem). Vždy som si to myslela a vždy si to aj myslím, len škoda že podľa toho nekonám. Už od rozchodu si stále vravím,že spravím chybu keď mu dám šancu a kurva nedám mu ju. Asi si to tu musím napísať aby som sama seba o tom presvedčila. Vlastne ani neviem či tú šancu chce ale to je fuk čo chce on. Neskutočný hlupák to je a už mám aj presne premyslenú reč keď sa rozhodne mi ešte zavolať alebo napísať. Snáď poviem všetko čo mám na srdci- po pol roku trápenia furt dokola s tým istým by už teda bolo na čase.
The Sisterhood of The Travelling Pants | via Tumblr
Asi vám to už príde otravné ale ako moja kamarátka povedala: "výrazne ti ovplyvňuje šťastie" a som si toho vedomá asi preto každú noc rozmýšľam a hľadám všetky možné výhovorky prečo ten chlap neni až taký zlý. On je vlastne v pohode, ja s ním som v pohode ale myslím si, že si zaslúžim niekoho lepšieho ako chlapca ktorý bol v podstate veľa krát ochotný zvoliť si ísť ďalej bezo mňa. Zatiaľ čo ja som sa k tomu ešte vždy nedokopala.

No dosť bolo sebaľútostí. Držte mi palce pri najbližšom kontakte s ním. A kto to nevzdal a číta tento článok ďalej gratulujem. Snáď ste si všimli nové zmeny na blogu. Upravila som design,postupne upravujem aj rubriky. Chcem proste opäť dostať chuť, veľkú chuť na blog. Snáď sa z toho niekto teší spolu so mnou :D . No nič idem radšej spať nech zajtra nemám kruhy pod očami a otrávenú náladu. Plánujem si užiť ten mesiac prázdnin- len po nociach potom rozmýšľam nad pičovinami. Majte saaaaaa :)

with you, it is different.

22. července 2013 v 1:18 | Dollie
Keď si všimnete čas kedy bol článok písaný pochopíte že nebude normálny bez toho aby ste ho čítali ale fakt by som bola vďačná ak by ste sa vyjadrili :)

Viete čo je fakt zvláštny pocit?
Keď vás niekto robí šťastným len tým, že je s vami, pri vás.
A nezáleží na tom,že je to práve váš ex,ktorý vám zlomil srdce a nezáleží ani na tom,že si uvedomujete,že s ním "nič nemáte". Sedeli sme v aute (krátko po tom čo mi napísal,že sa chce porozprávať) a ja som mala dobrú náladu. Po dlhej dobe fakt skutočne dobrú náladu. Z krátkeho ideme sa porozprávať vzišlo 5 hodinové ideme sa porozprávať a ja som ani po tých 5 hodinách nechcela odísť. Vždy si s ním tak skvele rozumiem až sa tomu čudujem. Mám kamarátky ktoré sa nemajú o čom rozprávať so svojimi priateľmi s ktorými sú dosť dlho a ja? ja sa dokážem o všetkom možnom rozprávať so svojim ex. Dobre možno tomu zbytočne prikladám veľký dôraz. Vlastne to bolo to čo som na nás tak zbožňovala. Vždy sme si vraveli všetko, vždy bol prvý s ktorým som všetko riešila. Už sme spolu aj volali- v piatok. Po tak dlhej dobe som s niekym volala hodinu. Keď nerátam najlepšiu kamarátku :D. To je fuk.
THE LAST SONG | via Tumblr
Proste sa s vami o to chcem podeliť. Neviem ako sa mám zachovať ani ako to všetko mám brať. Príde mi to akoby chcel začať všetko na novo. Už ma aj volal do kina načisto ako keby ma chcel nanovo zbaliť alebo čo :D. Neviem ako sa mám k tomu všetkému postaviť. Na jednej strane to je ON. Moja prvá skutočná láska. Ten ktorý pre mňa vždy niečo veľké znamená a ako mi kamarátka povedala ten od ktorého závisí moje šťastie (fakt ma spraví šťastnou len tým že je pri mne). No na druhej strane mi zlomil srdce aj keď viem čo všetko nás doviedlo k tomu že sme sa rozišli a s odstupom času to ani tak neberiem ako jeho zlyhanie. Možno sme potrebovali práve čas. On aby si uvedomil čo pre ňho znamenám a ja aby som si uvedomila o čom to všetko je.
Tumblr
Dnes už totiž viem veľa vecí ktoré som vtedy nevedela. Možno som naivná,možno som hlúpa a možno spravím chybu ale vždy nás to nejak zvedie k sebe. Niežeby som verila na osud. Pred tým ako išiel preč sa chcel so mnou rozlúčiť a viete čo sa stalo na konci toho večera? Objali sme sa. Pre niekoho možno somarina ale asi málokto si vie predstaviť aké pocity v tom objatí boli. Ešte teraz mi je z toho doplaču. Keď ma chytil za vlasy a pritískal si ma k sebe cítila som sa tak krásne. Bože verte či nie už revem :D. Budem už radšej končiť lebo si ešte priznám že po tom všetkom čo spravil ho furt ľúbim.
text | Tumblr | via Tumblr

Budem rada ak ma po tomto budete brať ako normálnu.
Nabudúce prisahám veselý článok!!!


Ako to beriem ja. Ako to berieš ty?

7. července 2013 v 17:26 | Dollie
broken. | via Tumblr
Občas musíš zabudnúť nato,čo cítiš a proste si spomenúť nato,čo si zaslúžiš.

Prišlo to. Teraz je ten správny čas. Človek musí proste občas ukončiť kapitolu života, na ktorú nechcel a nechce nikdy zabudnúť. Ukončiť ju neznamená zabudnúť. Ukončiť znamená neohliadať sa neustále k nej, nemyslieť na to čo by bolo keby bolo ale proste sa vyrovnať s tým ako to je a že to čo bolo už proste nie je. Včera som prišla nato, že sa proste musím pohnúť. Viem "prišla som nato" už asi tisíc krát. Ale tento krát je to definitívne.

Človek až po istých chvíľach a pocitoch zistí, že život vlastne nie je rozprávka. Že občas fakt musíme nechať odísť niekoho kto v našom vnútri ešte stále žije a má v ňom dosť podstatné miesto. Až častom zistíme,že šťastné konce sa nie vždy konajú a že reči časom to bude dobre sa nie vždy naplnia. Ale viete v čom to podľa mňa skutočne je? Je to v naších hlavách. V tom akú dôležitosť istým ľuďom prikladáme( a častokrát sú to práve tí ľudia, pre ktorých my už dôležitý dávno nie sme.) Je to v tom ako si nedokážeme povedať toto už nechcem a namiesto toho sa silou mocou držíme toho, čo nám po tom človeku ostalo. Chyby chyby chyby. Netreba plakať doma do vankúša za človek,ktorí nás len tak opustí . Netreba si ho neustále niečím pripomínať. Netreba samú seba ničiť. Všetko sa dá,keď sa chce a každí z nás môže byť šťastní tak veľmi ako to on sám chce. Viem,že to nie je také jednoduché ako sa to píše. Ale ja si myslím,že to tak je.

Takže som sa rozhodla spraviť to isté. Definitívne. Život je krásny, plný skvelých ľudí. Nikdy nevieš čo ťa zajtra čaká. Treba žiť naplno bez idiotov v naších hlavách. Raz príde niekto kto tvojmu životu dá ten plný zmysel alebo ako sa tomu hovorí. Verím tomu. A ten človek len tak neodíde alebo možno odíde no nechá v tvojom živote to, čo potrebuješ k šťastiu. Každí v našich životoch vie niečo čo my nevieme tak sa od nich učme a hlavne dovoľme si byť skutočne šťastní :)

Every summer has a story

2. července 2013 v 17:16 | Dollie
Zdravím.

Úprimne vám poviem,že ešte v nedeľu som mala z leta totálne príšerný pocit. Obávala som sa toho aké bude a čo sa v ňom vlastne stane. Minulé leto bolo fakt úžastné. Teraz už však nič nie je tak ako kedysi. Toto leto tu nebudú minimálne 2 pre mňa dôležité osoby, ktoré sa mi minulý rok postarali o najlepšie leto môjho života. Ale zato tu je kopec nových ľudí a kopec starých kamarátov, ktorý ma narozdiel od tých dvoch nenechali v štichu. Každé leto nesie svoj osobitý príbeh a je fakt len na nás ako si ho zariadime.
Summer | via Tumblr
Ja osobne som človek, ktorý potrebuje vkuse niečo robiť. Neobsedím doma ani jeden jediný deň ale občas tiež potrebujem vypnúť. Dneska som sa rozhodla pre oddych. Už od rána si len tak posedávam na teraske, čítam vaše blogy, píšem s ľudmi a tiež som sa aj opaľovala a čítala knihu. Konečne som ju dočítala (mám ju rozčítanú už veľmi dlho) a zas a znova som sa zamilovala do toho príbehu. Čítali ste niekto triašku? Fakt krásna kniha .. hneď zajtra asi idem kúpiť poslednú tretiu časť nech už konečne viem ako to všetko skončí.
Inak mám za sebou pekné dni so svojimi kamarátmi. Celý víkend bola u mňa kamarátka a zažili sme kopu srandy, v nedeľu som išla do mesta na koktejlik a včera som bola s kamarátmi len tak posedieť vonku. Dneska som prevažne doma ale večer idem behať s kamarátkou aj keď mojej postave to do najbližšieho kúpaliska isto nepomôže, čouž. A čo vy? Ako zatiaľ prázdninujete? Ako som čítala väčšina z vás zatiaľ celkom fajn tak prajem aj naďalej skvelé počasie a tiež zážitky!! Čoskoro sa opäť ozvem :)

uvedomíš si, že si bol nahore až keď sa cítiš na dne.

23. června 2013 v 21:34 | Dollie
Neviem čo idem písať ale potrebujem to.
Neviem čo od vás čakám, popravde ma asi nijaký útechy schopný komentár aj tak neuteší.
The Bass
Opäť je to tu. Stále sa to vracia nech sa snažím akokoľvek, nedokážem to úplne potlačiť. Ten skurvený pocit prázdnoty. Ten pocit keď vám zviera hruď. Ten pocit keď sa zahľadíte,zamyslíte a už cítite ako vám po lícach tečú slzy. Občas plačete až tak,že sa nemôžte poriadne nadýchnuť a aj keď to nechcete podvedome si privolávate spomienky len preto lebo cítite,že keď sa vyplačete bude vám lepšie. Ale nebude. Povedzte mi niekto čo na do kurva zaberá. Povedzte mi niekto ako mám uzavrieť minulosť a ísť ďalej lebo nech si to hovorím akokoľvek často neide to. Nedokážem to. Držím sa tej bolesti lebo to jediné mi stále dokazuje,že tu bol. Že bol v mojom živote. Že ten pocit šťastia som raz skutočne cítila.

Vravia mi,že časom sa to bude zlepšovať. Vravia mi, že časom si nato zvyknem. Možno to tak naozaj raz bude ale čo viem teraz je to, že každým dňom je to len horšie a horšie a že každým dňom sa tie city zosilňujú. Áno som naštvaná, tak strašne naštvaná. Áno poslala by som ho kade ľahšie keby za mnou prišiel ale vo svojom vnútri mám niečo čo veľa ľudí asi nepochopí. Ani sama to nechápem . Každým dňom viac a viac... proste sa ho nedokážem pustiť lebo to ani nechcem. Nechcem si pripustiť,že to je už daaaavno koniec. Nechcem si pripustiť,že už nebude môj. Aj keď spravil a povedal to čo povedal. Mám kúsok zo mňa, dosť podstatný kúsok a toto nikdy nebudem schopná ignorovať úplne.
Áno som hlúpa. Áno som naivná. Ja viem ľudia, ja si to uvedomujem. Ani neviete ako často si prajem proste si vybrať mozog z hlavy. Proste nemyslieť, neanalizovať, nepredstavovať si a hlavne nespomínať.

Končím s týmto nezmyselným článkom.
Nabudúce bude nejaký zaujímavejší sľubujem.
Bolí ma hlava.
Idem ja majte sa. :)
 
 

Reklama