Diary

Shit, it is rainny day -_-

26. září 2014 v 16:35 | Dollie
(30) Likes | Tumblr
Aj vás tak znechucuje to počasie? Dneska cestou zo školy ma poriadne zlialo kedže ani dáždnik som nemala (kto by čakal dážď keď je celý deň pod mrakom? každí okrem mňa). Nevadí stávajú sa aj horšie veci. Napríklad písomky na každý druhý deň, prečo nie :D. Ale zatiaľ sa mi darí dobre už mám 3 jednotky takže som spokojná len sa to už začína rozbiehať čoho sa dosť veľmi bojím. Nevadiiiiiiiiii.

Čo sa stužkovej týka, konečne sme sa trošku rozhýbali. Už máme fotky na oznamká, čakáme už len na grafický návrh a môžme ho dať tlačiť takže možno to nakoniec do tej stužkovej predsa len stihneme. Aj video na pečatenie triednej knihy už máme vymyslené, jednoduché ale originálne a keď to víjde tak ako si to predstavujeme bude to pecka. Inak však mám z toho stres. Dneska som bola pozerať topánky ale nijak raz neviem nijaké nájsť. Ak niekto poznáte stránku nejakú kde sú pekné slávnostné topánky budem rada ak mi ju hodíte do komentárov, fakt by mi to pomohlo O:-)

Inaaak poznáte ten pocit keď vás niekto pozdraví a vy netušíte kto to je a skade sa poznáte? Dneska ma dal náš telecvikár pozdraviť od svojho brata?? Doterau nechápem skade ma nejaký 28 ročný chlap pozná no nevadí :D Asi už musím začať počúvať mená keď ma niekto predstavuje s niekým pretože väčšinou ich zabudnem hneď ako ich povedia. Hlavne, že si pamätám ako ťukali prstami alebo "prehĺtali" posledné písmenka v slovách. Hrozné to so mnou :D

Neviem ani prečo som sa rozhodla písať denník nič také nové asi ani nemám, jedine tip na skvelú knihu od Dana Browna- Inferno. Neviem koľkí ste čítali ale mne sa veľmi páči a nemôžem sa dočkať keď ju dočítam som zvedavá. Pre tých ktorých bavia napínavé knihy. Aj napriek tomu že je dlhá verím tomu, že mnoho ľudí ju dokázalo prečítať aj "na jeden dych". Takže to a ešte vám môžem poradiť nejaký filmík. Videla som nedávno Gran Torino, krásny film stojí za to aj keď je trošku starší :-)

A inak mám radosť lebo sa mi priateľ vráti po 2 týždňoch z praxe takže sa konečne budem môcť niekomu posťažovať a vyrozprávať a konečne mi zlepší niekto na nič náladu z posledných dňoch proste zlatiičko.

To bude asi všetko, idem sa chystať von a bohvie kde dneska ešte skončím,
keď ma cestou neodfúknem možno to bude dneska aj fajn deň.
Zatiaľ sa majtee

haha, i dont understand my mind.. sometimes

16. září 2014 v 22:20 | Dollie
Dneska to vidím na celkom filozofický článok. Neviem odkedy som prišla domov som sa učila ten porandaný dejepis a furt mám pocit že nič neviem, som s nervami v koncoch a to ten maturitný ročník ešte len začal (úprimne neviem čo budem robiť na výške počas skúškového- viem, umrem v prvom semestri :D). Proste už chcem mať tento rok za sebou, chcem byť prijatá na školu a konečne sa môcť zameriavať na to čo ma bude v živote živiť a nie do seba hústiť tonu informácii, ktoré mi budú v budúcnosti na hovno. A keď si predstavím aké budem mať týždne nabité a že nebudem mať čas na priateľa ani kamarátov, že už nebudú kávičky so spolužiačkami po škole .. Neviem snáď to nejak dám a nebude to až také náročné, uvidíme. Ale o tom som sa chcela pôvodne zmieniť jednou vetou :D ... prejdem k inému.

Každí deň sa musím nad týmto zamýšľať lebo mám pred očami mnoho takých vzťahov ale nijak raz mi to nejde do hlavy. Ako môže niekto tvrdiť, že ľúbi toho druhého a pritom vždycky len hľadá a vyzdvihuje jeho chyby? Jasné je prirodzené že ani naša polovička nebude dokonalá a že nám na nej bude niečo vadiť aaale niekedy je to až moc. Príde mi celkom detinské sa naštvať lebo ten druhý mešká 5 minút alebo sa rozpráva s kamarátom a tak 5 minút sa nevenuje svojej polovičke. Neviem možno sa raz dostanem aj ja do takej pozície že ma takéto veci naštvú človek nikdy nevie ale teraz mi to príde trošku absorudné. Tiež ma občas naštvú maličkosti a nemám rada niektoré zlozvyky môjho priateľa ale snažím sa vždy vcítiť do jeho situácie a častokrát si preto uvedomím, že je úplne zbytočné riešiť to a to a že celkom chápem prečo sa zachoval tak a tak .. Neviem príde mi to, že niektorí, ktorí vravia že toho druhého ľúbia pozerajú predovšetkým na seba a nie naňho a to mi príde smutné. Všetci sme od prírody sebecký to áno..ale vzťahy by mali byť o tom uvedomiť si, že aj ten druhý má svoje potreby, svoje sny, svoje veci ktoré ho robia šťastným a aj keď sú pre nás nepochopiteľné jeho robia šťastným a to by malo byť zároveň naším šťastím
(Neviem, či to niekto pochopil ako som to vlastne myslela :D :D)
(Neviem ani na čo bolo dobré to písať :D :D)
Scarred Butterfly (:c) | via TumblrShadow of Angel | via Tumblr
Ďalej sa chcem s vami podeliť o moju najhoršiu vlastnosť- domýšľavosť. Snažím sa s ňou bojovať a neprikladať jej veľký dôraz ale vždy ma huckaa myslieť na to najhoršie. Neviem v ľuďoch som sa už veľa krát sklamala a možno tým to je, že automaticky od nich vždy čakám to najhoršie a preto v každom čine vidím to najhoršie .. Neviem mrzí ma to, lebo sa tým trápim jednak sama a jednak tým zhoršujem krásne veci. Chcem mať nadhľad a neriešiť tak všetko ale neviem to . Príliš veľa premýšľam a spájam často krát nespojiteľné súvislosti a víjde mi z toho vec, ktorá nemá žiadny reálny základ ale ja samu seba presvedčím o tom, že to tak je. Keď o tom píšem mrzí ma to ešte viac :( Poznáte to? Lebo ja neviem príde mi že som jediná, ktorá má tento problém. Alebo jediná, ktorá má okolo seba ľudí, ktorí ma na to upozornia? Neviem už ale nechcem ju ..
(Už sa to schyľuje k negatívnemu článku a ja som to chcela udržať v rovine filozofie :D :D)
Lúčim sa preto a gratulujem každému, kto z tohto článku vyšiel. :-*

something beautiful end

2. září 2014 v 21:30 | Dollie
grunge | via Tumblr
A je to tady. Dneska po prvom dni v škole to vidím veľmi pesimisticky :D. Desí ma predstava, že odteraz najbližších 10 mesiacov budem vstávať o pol 7mej, piť kávu len za lavicou z termosky, vysedávať po 7 hodín v škole, chodiť domov nasraná z tých ľudí tam a vlastne všetkooo. Zbohom vstávanie o 1nej poobede, zbohom "ranná" kávička a ciga na balkóne pri knižke, zbohom neskoré príchody domov a leňošenie.. och aj vás to každí rok tak natankuje? :D

Dneska som bola kupovať zošity. Keď som už ten maturant chcela som na tých pár voliteľných predmetov nejaké pekné keď si budem chodiť len s kabeločkou a nimi v ruke. V tom tescu to bolo na nervy -_- všade plno ľudí tie decká och och myslela som že tie zošity im otrieskam o hlavu. Chápem občas neposlúchajú alebo čo ale niektoré tam boli až extrém mať také dačo doma asi som už dakde na práškoch (preháňam- nervy) .Popravde neviem čo som dneska taká nasratá :D . Bude to veľmi ťažký rok tak som zvedavá čo z toho bude. Ale prejdem k iným príjemnejším veciam.

S prázdninami som sa rozlúčila veľmi dobre. Ten posledný víkend bol fakt mega. V piatok som tak poneskoršie oslávila moje narodeninky. Až na pár osôb ktoré som v ten večer fakt netúžila vidieť skvelý večer! V sobotu som zase bola na oslave kamarátke. Darčeky aj torta čo sme jej spravili ju potešili takže som bola z toho rada. Mala objednanú takú ako keby halu a tam aj DJ a tak takže sme sa vytancovali a zabavili. No a v sobotu sme mali u nás v dedine slávnosti (raz za 2 roky sa u nás niečo deje) a tiež bolo skvele. Domov som síce prišla celkom skoro lebo sa potom rozlialo ale bola pecka a moje topánky nebolio zrazu bordové ale hnedé :D .. A čo vy ako ste ukončili leto? :)

I´m fucking romantic and what?

19. srpna 2014 v 22:25 | Dollie
tumblr_m7z1moK4gc1qdb09lo1_500.gif (500×200)
Ja viem čo si veľa z vás pomyslí. Ako toto môže vravieť po ani nie roku vzťahu.
Som proste taká zamilujem sa a potom verím, že s tým človeka spolu všetko zdoláme.
Raz to tu už bolo viem, aj to čo si veľa ľudí pomyslí keď poviem tento je iný.
Všetci sú rovnakí. Možno sú.
Ale ja proste verím tomu, že láska ľudí mení, k lepšiemu. Že sa z rovnakého zrazu stáva rozdielný. Nielen preto, lebo ho tak zrazu vidím ja, ale preto že aj ja seba vidím inak keď som zaľúbená a verím, že to tak má každý.
Viem verím v "rozprávkový" príbeh a koniec žili šťastne až do smrti.
Proste verím.
Lebo vidím ako sa díva, ako sa usmieva, ako hovorí, ako koná.
Až pri ňom viem, že pred tým som nebola skutočne milovaná.
Ak šťastie toho druhého je tvojím šťastím to je láska. A to on robí.
Dáva bezvýhradne, aj napriek tomu že je citový zbabelec ukazuje tú lásku a práve to je asi to, čo ma k nemu tak priťahuje.
Že viem, že pri mne je iný. Nielen vo veciach vzťahových ale aj v tých úplne najbežnejších.
Vždy sme mali to puto, už ako kamaráti, len ja hlúpa som si to nechcela pripustiť.
Zlepšuje dni, upokojuje zlosť, dáva lásku.
A priznajte si, ktoré dievča nechce počuť, že keby bolo na prsteň a pár rokov naviac už by ma žiadal na kolenách o ruku?
Možno naivné, možno zasnené, možno pre niekoho prázdne kecy.
No pre mňa najkrajšie chvíle a najkrajšie slová s najúžastnejším človek.
Stále vám to tu píšem som zasnený romantik, čo verí na lásku.
A vždy veriť budem.
Amen!

I´m soooooo nervous

16. srpna 2014 v 0:59 | Dollie
Tumblrnot life social | via TumblrTo many idiots..
Viete čo je najlepšie na zlých obdobiach? Že vtedy sa ukáže kto je kto. Kamarát o ktorom ste si mysleli, že mu na vás záleži sa zrazu neozýva alebo naopak, ten o ktorom ste si mysleli že ste mu ukradnutý vás podrží. Alebo sa vám len potvrdí, že ste toho alebo toho odhadli správne. Pred rokom a pol po prvom vážnejšom rozchode som tento rebríček pretriedila a odvtedy aspoň približne viem, čo od koho čakať ale o mne toto tu nie je. Ako môžte mať radi osobu, ktorá takto sklamala osobu ktorú ľúbite? .. Možno to preháňam a beriem si veci veľmi osobne ale toto ma fakt naštvalo a keď som dneska s touto osobou trávila večer pri jednom stole musela som si kusať do jazyka. Aaaaach mám na to zlosť.

Ďalšia vec, ktorá ma neskutočne vytáča sú tie priblblé statusy na facebooku a zdieľané fotky tých píčovín ako je to ťažké, aké sú ľudia svine, ako si nikto nič neváži. Je to tak a? Viem, tiež mám potrebu stále sa na niečo sťažovať ale kilometrový status o tom ako "žijem pre tých ktorí ma neopustia, vážim si tých ktorí neviem čo ..." by som o tom nenapísala . A mám chuť si ich pomazať z priateľov rad radom :D

Neviem prečo som taká nervôzna keď sa mám vlastne úplne skvele. To bude asi tým počasím hrozným. Aj u vás na Čechách vkuse prší? To aby som začala čižmy vyťahovať lebo tenisky mi premokajú -_- . Ale prejdem k tým krajším veciam. Až na to počasie sú prázdniny fajn aj keď nič extra sa nedeje ale aspoň ten oddych. V stredu som počula od svojho priateľa tie najkrajšie slová aké mi kto kedy povedal. Bolo to krásne niečo také počúvať :) Ale veď to určite poznáte. Som veľkýyy romantik a v takýchto veciach sa ozaj vyžívam a vytešujem sa z nich. Ešte že ho mám a nemusím to počúvať len vo filmoch a seriáloch :D.
Nič no ani neviem na čo som vôbec písala tento článok asi z dlhej chvíle.
Zatiaľ sa majtee :-)

love is in the air

27. července 2014 v 22:03 | Dollie

-TumblrUntitled

Až keď nájdeš človeka, ktorý ťa miluje napriek tomu,že pozná tvoje nedostatky, videl tvoje chyby a prešiel s tebou nielen peknými ale aj zlými chvíľami. Takého, ktorý sa nebojí priznať že mu chýbaš, že sa bojí že by ťa mohol stratiť alebo že si bez teba nevie svoj život predstaviť. Takého, ktorý ti zlepší každí deň, pomôže v každej chvíli a "donúti" veriť, že spolu všetko zvládnete. Takého, ktorý ťa neopustí pretože máš ťažké obdobie a správaš sa otrasne ale namiesto toho sa ťa snaží pochopiť. Až keď nájdeš človeka vďaka ktorému sa stále usmievaš a v podstate ti nič nechýba keď si sním ...

až vtedy môžeš hovoriť šťastí. A to ja teda mám

Dneska som sa vrátila z dovolenky (čo zároveň vysvetľuje moju neaktivitu) a bola som s mojim skvelyyym priateľom, ktorí pre zmenu zajtra odchádza pracovať do Česka takže zas sa nejaký čas neuvidíme. Ale aj napriek tomu som šťastná. Pretože ten dnešok bol krásny. Porozprávali sme sa, nasmiali sme sa aj sme sa pomojkali, proste ako vždy s ním- úžastne. Nech je to kdekoľvek je to vždy krásny čas keď ho tráviš s milovanou osobou,hejže? :)

Pre dnešok len toto kedže radosť z dneška je momentálne môj jediný pocit a neviem o čom inom by som písala :D. Okrem toho ma bolí hlava takže sa po 2 týždňoch idem konečne poriadne vyspať - vo vlastnej skvelej posteli !!
Tak zatiiiim

All of this I enjoy!!

14. července 2014 v 0:17 | Dollie
Po viac ako mesiaci som sa rozhodla "obohatiť" môj blog o nejaké novinky z môjho skvelého úžastného života. (:D)
Ako ste si určite všetci všimli je leto, čas voľna a ničnerobenia behania všade možne (v mojom prípade). Užívam si neskoré vstávanie, kávičku, rannú cigaretku a raňajky v mojom novo vytvorenom kútiku na balkóne. Užívam si dlhé noci presedené v aute pri kartách, popíjaní väčšinou nechutne sladkého alkoholu, výlety všade možne kam benzín dovolí. Užívam si dni s kamarátmi na nejakom nealko drinku, kúpalisku či len tak v meste s foťákom, ktorý je po príchode domov vždy vybitý. Užívam si dni s miláčikom, ktorý si ku mne ráno príde ľahnúť a strávime v tej posteli celý deň, chodenie do kina a vlastne akokoľvek strávený čas s ním. Užívam si kamarátov na ktorých si konečne,po celom tom zhode v škole a povinnostiach, nájdem čas. Užívam si keď počas upršaných dní mojich susedov učím dobrej hudbe,ktorá mi hraje na plné pecky a pozeranie filmov. Proste si užívam, oddychujem, snažím sa využiť ten krásny čas na plno. Proste jedným slovom milujem leto a všetko čo obnáša. A čo vy??

Breakfast ☕️🍪(1) Likes | Tumblrsummer | Tumblr
💎 | via Tumblrindie | Tumblr🌊

Nostalgia

11. června 2014 v 21:52 | Dollie
Summer love :).
Tak som tu zase s denníčkom pre dnešok bez potreby z niečo sa vypísať. Len proste chcem niečo napísať. Minule som si uvedomila že vlastne ani do svojho ozajstného denníčka toho už veľa nepíšem nejako asi nie je o čom. Posledné dni sa vlečú a v podstate by ani nemuseli byť. Tak ako končia tak aj upadajú do zabudnutia. Nič prevratné sa nedeje a cítim sa nejak divne. Ale to je zas na inú tému.

V škole to je dosť makačka ale nejako mi zatiaľ všetko celkom vyšlo. Ešte by sa mi zišlo opraviť nemčinu a bola by som spokojná. Ale už sa nemôžem dočkať prázdnin. Dneska som bola sadnúť s kamarátkou na terasku kde sme chodili minulé leto to bola nostalgia. Bolo úžastne teplo a úplne som sa cítila ako vtedy v lete. Nemôžem sa dočkať. Čo vy ako so známkami? A nejaké špeciálne plány na leto? Ja by som už konečne chcela ísť na nejakú chatu na Šíravu alebo proste ku vode, snáď sa tento rok už konečne na niečom dohodneme a pôjdeme. :)

Inak ako som už spomínala cítim sa divne. Nechcem sa ľutovať mám rada svoj život a ľudí v ňom ale viete ako to býva, občas sa človek cíti sám. Aj napriek tomu, že mám skvelého priateľa a super kamarátov. V poslednej dobe mám pocit, že na mňa nikto nemá čas. Možno to je len pocit, možno by pri mne tí ľudia aj stáli, teda som si istá že väčšina áno ale keď ja vlastne ani neviem čo mi vlastne je. Je to divné nevyznať sa vo vlastnej hlave ale bohužiaľ u mňa celkom bežné. Čo už :D

Tak ako som začala písať s tým, že neviem o čom vlastne budem tak aj rýchlo končím lebo fakt neviem o čom mám.
Zas som celá doštípaná od tých kuriev komárov, toto a preplnené autobusy sú jediné veci čo mi na lete fakt vadia -_-
Majte saaa

Sometimes, I just have a fear

26. května 2014 v 19:11 | Dollie
...
Vždy dostanem strach.
Strach z toho, že som šťastná lebo viem, že čím šťastnejšia som,tým to môže byť neskôr bolestivejšie.
Ako obranu si "logicky" môj mozog začne domýšľať hlúposti.
Neviem prečo ale začínam mať pocit, že tým že sa bojím toho že by som mohla prestať byť šťastná sa v podstate oberám o šťastie.
No keď sú skutky vykonané a slová vyslovené čo môže človek robiť? Len čakať.
Čakať, ako to dopadne a či to vôbec nejak dopadne.
A báť sa.
Najhoršie je. Keď vieme, že si za niečo môžme v podstate sami ale uvedomíme si to až keď sme toho druhého už obvinili.
Potom sa už človek začne zamýšľať. Stojím vôbec tomu druhému za to aby mi to odpustil?
Boože neznášam čakanie, nevedemosť, slabosť.
Viem, že môžem stratiť to čo milujem. Horší pocit zatiaľ nepoznám.
Vlastne o tom už ani nechcem písať.
Kašlem na to.

Your smile is my passion

7. května 2014 v 23:44 | Dollie
(2) Likes | Tumblr
Vieeeeeeeeeeem, že tu často niesom a úprimne ma fakt mrzí moja aktivita-neaktivita ale snáď sa to zlepší. Už mi celkom chýbajú denníčkové články a vaše blogy takže to idem aspoň čiastočne napraviť.

V poslednej dobe to je len škola, priateľ, kamaráti, spánok a zase dokola a dokola. Možno to tak beriem len ja ale môj život je jedno veľké plašenie. Nie žeby mi to nevyhovalo práve naopak ja to zbožňujem ale niekedy moje telo hovorí, že už treba aj oddych a vtedy mi "daruje" bolesti hlavy, neskutočnú únavu a celkovo nejakú vyčerpanosť. Snažím sa to vyrovnávať oddychom pri časopise či venovaniu sa mojim domácim miláčikom ale inak asi fakt neviem oddychovať. Nedokážem presedieť celý deň doma s minimálnym kontaktom s ľuďmi. Ale už by to chcelo nejakú knižku. Na vás, ktoré ste čítali 50 odtieňov šedej otázka- oplatí sa ju kupovať? Poprípade nejaké iné tipy na knižku?

Okrem toho sa ale mám fajn. Školu radšej nespomínam lebo to by len tlak zvýšilo. Radšej spomeniem môjho super priateľa s ktorým sme nedávno oslávili naších 8 mesiacov. Viem pre niekoho to nie je veľa ale pre mňa to je proste krásne strávený čas a ďakujem mu za to. Potom čo som písala minule o tých divných pocitoch som také už chvalabohu nemala a mohla som sa namiesto sústreďovať na to ako mi s ním je dobre a akí sme spolu super :D. Proste som veľmi rada že mám vzťah aký mám aj keď občas ma pekne naserie ale som fakt rada :)

Ďalej mi nedá nespomenúť nové filmy a seriály, ktoré som pozrela za ten čas čo som tu nepísala. Film EDEN určite odporúčam. Je to príbeh dievčaťa, ktoré uniesli na obchod s bielym mäsom. Aj keď to skončilo tak typicky americky aj tak ma to ohromilo- v nie veľmi milom slova zmysle. A zo seriálov The 100. Čo je seriál o tom ako 100 vezňov vyslali späť na zem ( ktoré bola pred tým zničená nukleárnou vojnou) aby zistili či je obývateľná. Celkom dosť dlhý mi príde ten týždeň čo čakám na novú časť :D

No a to je pre dnes všetko, idem ešte pozrieť vaše blogy,
tak sa majte :)
 
 

Reklama