Diary

and nothing really matters

15. dubna 2015 v 21:05 | Dollie
B.Y

.....
A prečo vlastne to všetko? Prečo sa na to už jednoducho nevykašleš?

Veľa ľudí sa ma pýta túto otázku. Pretože nevedia.
Nevedia ako sa dívam na nich ostatných a naňho. Skúšala som to, dať šancu niekomu inému keď sme neboli spolu, cítiť niečo pri niekom inom. Ale keď počúvam ich príbehy, zážitky proste sa pozerám skrz nich. Nezamýšľam sa nad tým čo vravia, nezamýšľam sa nad tým aký to na nich môže mať dopad. Je mi to fuk. No keď počúvam jeho nejakým spôsobom ma to vždy strhne a zrazu na tom nezmyselnom príbehu záleží, pretože naňho to má istý dopad. A nie je to fuk.

Lebo oni nechápu. Nechápu prečo sa smejem len tak z ničoho nič a čo si myslím keď sa na niekoho dívam. Nechápu prečo sa nahnevám a že proste svojská. Že zbožňujem svojich kamarátov. Že mi príde totálne normálne sedieť s nimi v aute a kecať aj do 4tej rána (napriek tomu že sú opačného pohlavia a ja mám chlapca). Že by som pre toho koho milujem spravila všetko a že byť s niekým pre mňa znamená zrazu všetko. No on chápe. Chápe mojim výbuchom smiechu aj svojskému homoru, ktorému nerozumie fakt asi nikto iný. Vždy vie, čo si myslím keď sa mračím alebo udivene niekam hľadím.Chápe moje uráženie a zmeny nálad a aj napriek tomu sa na mňa díva vždy tým pohľadom, bozkáva ma vždy s tým úsmevom.

No oni nevedia, nechápu, proste niesú taký ako on.

Možno to je hlúpe a možno to je naivné veriť, že aj človek ktorý spraví mnoho chýb môže byť spriaznená duša. Ale keď to ja tak cítim tak načo to niekomu inému vysvetľovať? Nepotrebujem nikoho povolenie, súhlas ani priazeň. Potrebujem len byť s ním. Cítiť sa milovaná, milovať. Smiať sa na totálnych kravinách, dopĺňať si vzájomne vety, snívať spolu o našich zvieratkách, ktoré si chceme raz kúpiť (ja chcem :D) a hádať sa tým naším spôsobom, ktorý nás nakoniec vždy rozosmeje.

Proste k nemu nejakým spôsobom vzhliadam. Obdivujem jeho pohľad na svet, jeho optimizmus a všetky činy ktoré mi okamžite vyčaria úsmev na tvári, nech je deň akokoľvek zlý- a toto veru dokáže jedine on.

Preto toto všetko. Preto sa na to už jednoducho nevykašlem. :)

Because you are very important for me!

2. dubna 2015 v 10:54 | Dollie
👌http://profashionall.tumblr.com/


Tak v prvom rade vám chcem veľmi pekne poďakovať za komentáre k minulému článku, veľmi ma potešili a určite si vaše rady vezmem k srdcu :). To o čom som tam písala, je vec ktorá proste potrebuje čas ale pevne verím,že my dvaja ju zvládneme a prekonáme, spoločne so spoločne vynaloženým úsilím. Ale to už je na nás a na tom ako veľmi to chceme ja sakra veľmi veľmi :D... Každopádne sa ešte všetko uvidí , držte palceee.

Ale to nie je to o čom som chcela písať. Práve tieto vaše komentáre ma priviedli k rozmýšľaniu nad tým,čo vlastne pre mňa znamená blog. Píšem ho už skoro 5 rokov, tento jeden kde sa práve nachaádzate. Samozrejme, že články sa časom zmenili aj funkcia blogu sa zmenila ale vždy je to tento jeden, ktorý mi už riadne prirástol k srdiečku. Blog som si vytvorila lebo som proste nemala čo so svojím voľným časom .. Mala som vtedy 12 rokov a myslela som, že písať blogy o celebritách je strašne skvelé pričom som obrázky a rozhovory sťahovala z googlu :D ale bola som tým strašne pohltená. Konkrétne v prvom roku som pridala nejakých 330 článkov. Ale čudujte sa svetu návštevnosť bola riadna, tuším ešte väčšia ako teraz.

Ale časom sa to začalo meniť, ja som sa začala meniť. Ako každý. Spoznávala som nových ľudí a začala sa zamilovávať a stým prichádzali aj dilemy, prosby o rady v takej a takej situácii. A niekde tu som začala písať denníčky. Začala som blog zameriavať viac na seba, na moje pocity a na to čo ma v skutočnosti bavilo a inšpirovalo. Bol to pre mňa veľký zlom. A takéto obdobie trvá dodnes.

Dnes je pre mňa blog miesto, kde píšem o svojich pocitoch, doslova sa vypisujem z problémov. Je to pre mňa neskutočná úľava a neskutočný relax.A navyše sú tu fakt skvelý ľudia. Niektoré žienky mi doslova prirástli k srdiečku a to,že by som mala prestať čítať o ich živote alebo že by som zrazu nepočula ich radi ma nejakým zvláštnym spôsobom bolí. Nikoho z tade nepoznám osobne ale mám pocit, že vďaka článkom sa navzájom poznáme možno aj viac ako s tými, ktorý sú s nami v reáli. Pretože v reáli ti málokto vyloží všetky svoje karty na stôl a málokto ti ukáže svoje najslabšie miesta. A som vďačná za každého, kto vidí tie moje a snaží sa mi pomôcť. Veď vy viete ;)

Dúfam že vás môj prelet históriou blogu neunidil a došli ste víťazne do konca článku :D Teraz si idem pozrieť nejaký filmík nech vám sem už konečne po takom čase môžem hodiť aj recenziu!
Pekné sviatky prajem :)

because nothing makes me happier and nothing makes me saddier like you.

27. března 2015 v 11:54 | Dollie
Untitled | via Tumblr







Poznáte to? Keď ste s niekým a zrazu vám do seba všetko zapadá. Zrazu máte konečne pocit, že všetko je ako má byť. Zrazu si opäť pospevujete vaše obľúbené piesne, ktoré ste v poslednej dobe jedine preklikávali na rádiu v aute. Zrazu máte opäť nádej, že by snáď všetko mohlo byť tak ako ste si to vysnívali a že každí má právo na šťastie. A to všetko a ešte mnoho iného vďaka jednej osobe.

Viem, znie to hlúpo. Ale takto sa ja cítim. Aj keď je tá osoba zároveň osobou, ktorá mi už pár krát ublížila. No teraz stojí predo mnou a odkrýva mi všetky svoje slabosti a pochybnosti s nádejou, že by ma to presvedčilo dať tomu všetkému ešte jednu veľkú šancu. Poslednú ale tento krát pre zmenu fakt vyprosenú a vybojovanú. A ja by som to tak chcela, tak po tom túžim no zároveň sa tak toho bojím. Poznáte to? Keď vás niekto robí najšťastnejšiou a zároveň najslabšou? Ale od čoho sú veľké lásky? Nie od toho aby mali svoje pády aj svoje vrcholy a cez to všetko spolu stáli a milovali sa? Neviem. Neviem či tomuto ešte verím. Možno je to naivita vybudovaná neustálím pozeraním všetkých tých romantík.

Ale ako by som mohla nechať odísť človeka ktorého tak ľúbim? Pre rozum a racionálne zmýšľanie? To nieje moja silná stránka čo sa vzťahov týka a viem že by som to ľutovala pravdepodobne stále. Viem, že tentokrát to bude chcieť viac ako pekné slová. Tento krát to bude chcieť niečo čo mi povie: páni, tento chlap ma asi fakt miluje. Aj keď to v podstate viem (zas možno zniem naivne) ale to nestačí, chcem to vidieť na činoch, chcem aby zabojoval tak ako som bojovala ja, o ňho o nás o to všetko...

...ale už sa cítim trošku hlúpo, že vám to sem vešam na nos. Ale keď ja už tak dlho rozmýšľam nad článkom a jediné čo mi chodí po rozume je toto . Možno nejaké rady alebo vaše osobné skúsenosti by potešili. Ale veď aj tak si vždy spravíš po svojom :D Ale nie vážne budem vďačná :)

To je pre dnes všetko nabudúce snáď už konečne o tých knihách :D

Fakt kraaasna nedeľa ..

15. března 2015 v 11:06 | Dollie
:-)Love u ...
(12) Twitterhttp://profashionall.tumblr.com/
Ach, chcela som napísať konečne o tom filme ale nejako nemám ani vhodné slová. Takisto som chcela vymyslieť konečne tie nové rubriky hlavne jednu s pesničkami ale nechce sa mi nad tým nejako rozmýšľať. Bolí ma hlava, už štvrtý deň v kuse nechápem či to bude tým počasím alebo čím ale strašne ma to štve, aaach. A navyše jediné čo mám teraz v myšlienkach je tá hlúpa matura. Dobre je toho viac, omnoho. Respektíve skôr by som povedala, že všetky ostatné myšlienky sa snažím potláčať aby som sa mohla sústrediť na tú maturu a viete k čomu mi to je? No k ničomu. Knihu som neotvorila ešte ani raz, síce som spravila pár testov z minulých rokov, ktoré dokázali že by som teda zmaturovať mala ale radšej by som šla na istotu. Ale to by sa mi najprv muselo chcieť hejže? :D

Ale o tomto sa nejako ani nechcem rozpisovať. Proste som jeden neskutočne lenivý človek na takéto hlúposti o ktorých viem, že aj tak za deň zbehnú a aj tak ich do týždňa alebo dňa zabudnem a nechce sa mi s tým zbytočne strácať čas. Super prístup, fakt, tlieskam si ... Ale nie písomné snáď nejako dám a potom hurá učiť sa kvantum slovenčiny, dejepisu atď. Už nech je fakt ten máj, tepľúčko, oddych, možno konečne aj dovolenka. Mám nádej, že to bude lepšie ale zároveň sa trošku bojím, ani neviem prečo. Asi by som to nebola ja keby som nemala v kuse z niečoho strach. :D Strašne kecám hlúposti ojj. Dneska poobede ideme s mamkou kúpiť mi niečo na tie matury takže aspoň niečo pozitívne.

A okrem toho? Môj život je..proste život. Sem tam niečo pekné čo ma poteší, za čo som fakt vďačná a potom sa to všetko zosype a opäť si myslím, že horšie mi byť nemôže. Neviem je to všetko tak strašne divné, tí chlapi sú pre mňa taaak nepochopiteľný. Už vlastne ani neviem či ich chcem chápať. Dneska som prišla na jednu podľa mňa dosť smutnú vec. Že už vlastne ani neviem čo by nejaký chalan musel spraviť pre to aby som mu uverila keď mi povie, že ma ľúbi. Tie slová ma už tak sklamali, že fakt neviem. Nebolo to veľa krát čo mi ich niekto povedal ale za každým ma len sklamali. A v momente kedy som ich povedala ja, som sa stala tak zrazniteľnou ako nikdy pred tým, za každým. Uvidím ako to bude ďalej, snáď sa dám opäť doporiadku čím skôr a čím skôr budem pripravená na to všetko pekné čo tieto city prinášajú. Ale dovtedy to budem nejak zvládať sama :)

things are never as bad as you think

4. března 2015 v 19:11 | Dollie
(12) Twitter
Viete čo? Mám sa fajn.
Aj napriek tomu, že si prechádzam nie práve najlepšim obdobím. Aj napriek tomu, že som stratila človek,ktorý ma 3 roky držal nad vodou a ktorého vždy tým svojim masochistickým spôsobom neskutočne ľúbim. Aj napriek tomu, že sa mi blíži matura na ktorú dokopy nič neviem. Aj napriek tomu, že som lenivá robiť niečo.
Vždy sa popri tých zlých veciach objavia aj tie dobré. Možno len v úplnych maličkostiach ale častokrát v tom, že pochopíme hodnotu toho čo už dlho máme no pred tým (v čase šťastia) sme tomu neprikladali takú dôležitosť.

Začnem tými väčšími vecami. Som vysokoškolák! Oficiálne prijatá na fakultu architektúry! Asi 10 krát som preklikla stránku s výsledkami a asi 5 krát som sa pozrela na svoje číslo z talentoviek a neklamalo to. Som tam. Konečne mi spadol kameň zo srdca (jeden z mnohých, ale jeden z najdôležitejších). Dostala som sa na vysokú kde som chcela ísť najviac. Už len udržať sa. Takže už len zaslať maturitné vysvedčenie a môžem sa tešiť na 100% . Fakt som v to po tých talentovkách veľmi nedúfala ale som rada že tá štipka snahy (áno bola som lenivá učiť sa na tie príjmačky) sa mi vyplatila :D
Ďalšou dôležitou vecou o ktorej by som sa chcela s vami podeliť je vodičský preukaz, po ktorý som si bola minulý týždeň- fotka je síce nič moc ale aspoň že ho už konečne mám. Aj keď som zatiaľ ešte nejazdila .

No a je tu ešte jedna vec za ktorú som v poslednú dobu vďačná. Vlastne nie len v poslednú ale ako som písala vyššie uvedomila som si viac jej hodnotu. Priatelia. Ja som proste veľmi šťastná že ich mám. Kamarátky, ktoré ma podporia ale neboja sa povedať mi na rozum keď som fakt začínam potrebovať lebo sa ocitám na pokraji nervového zrútenia :D a ktoré mi vždy povedia proste pravdu- neprikrášlenú, niekedy bolestivú ale pravdu. Nájsť ľudí ktorý ju vravia je v dnešnej dobe ťažké a o to viac im za to ďakujem. A naopak kamarátov, ktorý proste riešia tie svoje problémiky ktoré ja tak zbožňujem lebo to niesú problémy a oni to vedia, ja to viem ale riešime ich spolu a za toto som chlapom vďačná. Že pri nich zabudam na problémy a riešim s nimi autá v ktorých sa vôbec nevyznám, filmy o ktorých väčšina dievčat nemá poňatia, hudbu, ktorú skoro nikto mimo istého okruhu nepočúva. Proste hlúposti :)

No a na záver len toľko že chystám článok o knihách ktoré som zatiaľ za tento rok prečítala plus článok s novými obrázkami ktoré sa mi na weheartit za mojej neprítomnosti na blogu nazbierali .. takže sa čoskoro ozvem :)

something or someone ? change me

26. února 2015 v 17:12 | Dollie
♡
Kurt CobainUntitled

Zdravíčko,
áno viem presne čo som spravila. Napísala som že sa tu tomu idem už venovať naplno a nevyšlo mi to. Aj keď som chcela. Veľa krát som otvorila blog, dokonca aj nový článok ale niečo ma vždy stoplo. Zmenila som sa. Toto obdobie bolo, nepovedala by som najhoršie ale rozhodne najkomplikovanejšie v mojom živote. Veci sa menili tak rýchlo že som to nestíhala ani vnímať nie ešte pochopiť. S ľudmi som sa v podstate úplne prestala baviť o svojich problémoch. Neviem prečo, asi mám pocit že aj tak by im nerozumeli, to bude asi tým že ani ja sama im nerozumiem.

Ale chýbalo mi to tu, ten pocit že sa môžem vypísať (ani neviete ako rýchlo mi teraz skáču prsty po klávesnici ako zo mňa tie slová idú :D). A tento krát to nie je len jedna veta napísaná do vetra. Vraciam sa, síce trošku iná ako predtým ale vraciam a dúfam že všetkým mojim obľúbeným blogerkám sa za tú dobu podarilo napísať čo najviac článkov lebo sa na ne veľmi teším.

No a k tomu času čo som tu nebola? .. Pochopila som pár vecí. Po prvé: ľudia odchádzajú a ja som konečne pochopila, že niekedy na to nemusia mať nejaké vážne dôvody, proste to tak cítia a spravia to. Bez ohľadu na to čo všetko krásne či nekrásne bolo pred tým medzi vami. Ale stáva sa to, aj keď to bolí je to súčasť života a predsa nikoho nemôžme nútiť aby cítil a konal to čo by sme od neho chceli aby robil ... hlavne keď toho človeka miluje. Po druhé: láska asi niekedy fakt nestačí. Všetci sme rôzny a niekedy to proste neklapne aj keď by sme to možno obaja chceli. No a po tretie: priatelia sú všetko! Mať skvelých priateľov je skutočná výhra. Aj keď sa možno cítime tak že sa nechceme o problémoch baviť je výhra ich mať. Práve preto aby sme sa mali s kým o nich nebaviť.

No ale aby to nevyznelo tak že som zavrhla vzťahy a tak podobne, nezavrhla. Rada si počkám na svojo princa nech príde kedykoľvek viem že ma čaká a je mi jedno koľko "žabiačkov" si s ním dovtedy pomýlim. Raz príde ten s ktorým do seba všetko krásne zapadne ak sme to s takým nedávno nepokazili. To je na dnes všetko, čakajte zmenu blogu, zmenu článkov, neviem... ale proste to tu bude asi trošku iné, možno ani nie .. ale všetci sa meníme, ja tiež tak snáď to bude k dobrému :)

People are so strange, but this is why we love each other

15. ledna 2015 v 20:26 | Dollie
YepSad
Addicted to you
Zmazala som minulý článok, bol úplne odveci plný nepodstatných hlúposti ktoré momentálne vôbec nezamestnávajú moju myseľ. Písala som v ňom,že obdobie prázdnin bolo pre mňa ťažké ale že sa veľmi nechcem vyjadrovať k tomu čo sa stalo. A tak som čítala blogy až som narazila na jeden článok a podnietil ma k tomu, že musím napísať o tom všetkom. Nie konkrétne len vo všeobecnosti. Idem na to.

Tesne pred prázdninami som stratila pre mňa veľmi dôležitú osobu. Nedokázala som pochopiť prečo, celé sa mi to nejak nepozdávalo. A tak som to samozrejme nemohla nechať len tak. Tesne pred Silvestrom sa to nejako celkom vyriešilo a vyzeralo že to bude už dobré. Ale zas sa to nejak pokazilo a ja som tomu celému už fakt nechápala. Pravdou je že keby nebolo jednej skoro nezaiteresovanej osoby asi toto všetko teraz píšem z úplne iného uhla pohľadu a tá osoba mi povedala pár vecí, vecí ktoré ma donútili pochopiť. Niekedy je to totiž o tom, že mi ľudia sa nedokážeme doceniť, nedokážeme si pripustiť že by sme mohli v kľude milovať, byť milovaný a šťastný. Nevážime si veci aj keď vieme aké sú vzácne len preto že by nám ani nenapadlo že jedného dňa môžu byť preč a čo nám to v podstate spôsobí.

Niekedy je to medzi dvoma ľudmi tak, že sa navzájom musia držať nad hladinou lebo bez toho sa obaja potopia a častokrát sa stáva, že tak hlboko že sa už nevynoria. Snáď chápete tejto metafore. Podľa mňa je dôležité myslieť na to ako nám je bez dotyčných ľudí a pokiaľ sa to nepribližuje pohode a kľudu nedostávať sa do situácii v ktorých by sme bez nich mohli ostať. Skutočne bez nich. Lebo všetky vzťahy či milostné či priateľské vyžadujú dvoch ľudí ktorý na to pracujú. Vždy to tak je.

Neviem, táto situácia sa už viac menej vyriešila a vyzerá to tak že je všetko fajn ale aj tak sa trošku bojím. Asi to je tým, že sa bojím straty ľudí hlavne tých ktorý pre mňa znamenajú skoro celý môj myšlienkový tok. Všetci chceme rozprávkové konce a nekonečné priateľstvá ale niekedy mám pocit že o nich skôr snívame a hovoríme ako sa o ne snažíme a to mi je ľuto, fakt ľúto....

a hej som späť a naplno :)

sometimes you must make a line.

17. prosince 2014 v 23:44 | Dollie
Dreams/theforbiddenforest

Pomaly si začneš uvedomovať, že si v inom životnom štádiu keď ťa zrazu nikto nenúti aby si sa učil, keď to je už len na tebe ako sa k tomu postavíš. Keď ťa zrazu ani tak netrápi či ti tvoja láska napíše zamilovanú smsku skôr ťa trápi to či sa s ňou vôbec cez všetky tie povinnosti budeš mať kedy stretnúť. Keď ti deti na ulici začnú vykať a v baroch sa ťa prestanú pýtať či bolo 18 (nie nebolo ale aj tak sa nespýtajú :D). Začneš si to uvedomovať keď ťa zrazu čakajú skúšky na vodíčák (kt. sa mi len tak presunuli o mesiac -_-) a keď sa musíš sama rozhodnúť či si presunieš kartu od doktorky niekam inam (ani by ste neverili koľko je s tým roboty). Zrazu musíš podávať prihlášku na výšku a v podstate sa rozhodnúť čo chceš v živote robiť. A priatelia sa zrazu rozchádzajú, odchádzajú všade možne do sveta s nádejou, že objavia to čo ich v živote spraví šťastnými.

Ale tiež prichádzajú sklamania a ty zrazu zisťuješ,že nie všetky vzťahy sú tak pevné ako vyzerali a že ťa tá škola v podstate na ten život absolútne nepripravila. Ale ty už stojíš v tom bode. Kedy sa veci výrazne menia a ktorý musíš zvládnuť najlepšie ako vieš lebo ťa to kurevsky ovplyvní. A ja sa sakra bojím, že ten bod nezvládnem najlepšie ako viem.

Dneska to na mňa opäť trošku doľahlo (určite ste si nevšimli :D). Talentovky na výšku mi klopú na dvere a je mám jednu aj to nedokončenú domácu prácu a nulové znalosti z dejín umenia. Hlavne že som si v septembri spravila krásny harmonogram ako to všetko postupne naštudujem. To je tá moja lenivosť .. To nič hlavne že som dokarfrala všetky známky, skoro prepadávam z matiky, nemám žiadne darčeky- a už vôbec nie vianočnú atmosféru a aj napriek tomu mám vždy len minimum času na oddych. Nevadí hlavne že som bola na chate (kde bolo úplne super) a behám všade možne len nie tam kde treba (snáď cítite tú iróniu). Proste je to so mnou zlé ale čo už nejak bolo nejak bude.
Majte saa, idem robiť ďalšiu kopu nepotrebných vecí :D

keep calm, everything is okay when somebody loves you :)

23. listopadu 2014 v 16:51 | Dollie
cant you ?Be happy
Noo tak sa ozývam po nejakej dobe opäť s denníčkom. Trošku ma bolí hlava a oči takže neviem koľko toho napíšem. Už by mi trebalo ísť k očnému a vybaviť si tie okuliare lebo fakt ma z toho pozerania bolia oči a okuliare sa mi v poslednej dobe páčia takže snáď sa k tomu dokopem aj keď musím ešte počkať,lebo ochvíľku mám skúšky z vodičáku a tam už mi doktorka potvrdila že okuliare nemusím nosiť. Čo sa toho vodičáku týka tak sa tej skúšky celkom obávam ale snáď to zvládnem nejak, držte mi palce nech nikoho nezrazím.

Inak som celkom rada lebo mi veľa povinností odpadlo takže mám trošku viac času. Ale s tou školou to je veľmi zlé, už teraz sa nič nestíham učiť a to som zvedavá na ten mesiac pred maturou ako budem ťahať nočné nonstop i tak vytiahnem tú otázku čo budem vedieť najmenej a to radšej ani nespomínam matiku a tú extérnu časť. Na dejepise sa cítim už ako na výške keď nám dá učiteľka len tak spoznámkovať 100 strán (hlavne že na hodinách sa hraje s mobilom a nič nevysvetlí -_-).

No nič, školu nechám tak lebo jej asi všetci máme už teraz dosť. Víkend som mala celkom pekný aj keď opäť náročný kedže posledné 3 víkendy som chodila na prípravné kurzy na výšku. Takže som z domu odchádzala o 6tej a prichádzala večer o 11stej ale na ďalší víkend to už končí takže zase o nejakú povinnosť menej, nech už je ten máj aspoň... No ale inak som bola v piatok s priateľom, zlatý kúpil mi ružičku, len tak lebo ma ľúbi no nezjedz ho :3 a včera som bola s kamarátkou v optime keď sme po tom kurze mali čas a večer tiež trošku s priateľom u nich v novom dome čo nedávno kúpili a kde sa budú sťahovať. Nikdy som si nemyslela, že čierna stena môže vyzerať tak dobre ako v jeho novej izbe fakt super to vyzerá.

No a dneska som bola len doma, pozrela novú časť seriálu, máme práve návštevu tak počúvam o socializme a o tom ako nebolo toľko druhov ovocia a sladkostí ako teraz :D .. a pomaly sa ideme so sestrou chystať do kina na novú časť hunger games, konečne veľmi dlho sa na ňu už teším tak som rada. Tak to bude pre dnešok všetko, som rada že som sa vám ozvala a večer po kine popozerám ešte ostatné blogy lebo dlho som nebola počítať vaše články.
Tak sa majteee :-)

oh darling i love you soooo much

22. října 2014 v 21:17 | Dollie
Viem, dlhšie som sa neozvala nebolo kedy všetky dni mám nabité a chodím domov večne vyčerpaná s tým že ešte aj doma musím riešiť a zháňať veci na stužkovú, ktorú máme tento piatok. Vzhľadom k tomu že sme ani raz nespojili celý program a vzhľadom k tomu že ho ani nemáme zatiaľ celý nacvičený (aaano 2 dni pred stužkovou, nevadí) sa toho celkom obávam ale na druhej strane sa na to veeeľmi teším. Mám krásne šatky a podpetočky, pôjdem sa dať pekne učesať a nalíčiť a aspoň jeden večer sa budem cítiť ako princeznička (ale niee ja sa tak pri svojom priateľovi cítim stále :D). Dúfam že sa nič nepokazí a že si to všetci užijeme :))
😍.you're my thoughts 90% of the time.

V poslednej dobe som nad priemerne šťastná a spokojná a vzhľadom k blížiacej sa stužkovej je to na mňa dosť divné. Ale keď ja mám po svojom boku tak skvelého chlapca, že sa nedá o tom nenapísať. Ako ma podporuje a verí, že zvládnem všetko čo chcem v tomto školskom roku zvládnuť. Ako k nemu môžem po celom dni v škole prísť a zvaliť sa s ním na gauč a pozerať telku (ktorú bežne nepozerávam vôbec ale s ním na tom gauči to je tak relaxujúce, že to priam zbožňujem). Proste je úplne super a aj po viac ako roku som rovnako ba priam viacej zamilovaná a cítim sa rovnako ba priam viacej milovaná ako v prvý deň. Jedno zlé obdobie sme síce spolu už prekonali ale myslím, že nás to len posunulo ďalej a že nám to prospelo lebo sme si oboja uvedomili ako veľmi sa ľúbime :) .. Proste o tomto by som dokázala mnoho písať ale prejdem na inú tému :D.
(16) TwitterFreak Show
Konečne prišlo obdobie kedy štartujú nové série z mojich seriálikov nedávno začala 5. séria The Walking Dead a zajtra začína 2. séria z The 100 takže sa z nich teším- ako správny seriálový maniak. Čo sa ďalšieho serialiku na ktorý som sa tešila týka (American horror story) tak ten ma nejak sklamal neviem prvú časť som vypla v polke a už som sa k nej nevrátila ale asi tomu idem dať šancu :D ... nejaké vaše obľúbene serialy? pozrela by som niečo nové, vďakaa :)

Musím sa ísť venovať zase tým hlúpostiam na stužkovú kedže som ako zodpovedný človek bola istými vecami poverená, takže sa tu zatiaľ majte, cez víkend už konečne prebehnem aj vaše blogy papaaaa
 
 

Reklama