Diary

Filozofie života

11. února 2016 v 14:18 | Dollie
quote, hell, and grunge image
Dosť dlho som tu nebola a ešte dlhšie som neobehla vaše blogy, viem. Ale bolo to dosť ťažké obdobie a minimum voľného času (tí ktorí si ešte spomínate na svoje prvé skúškové viete o čom hovorím :D). Asi som ho brala až príliš dramaticky a vo voľnom čase som sa radšej len prevaľovala v posteli alebo chodila po vonku aby som sa dostatočne vyventilovala ale dneska keď to už mám za sebou a už som si potom aj poriadne oddýchla som sa rozhodla, že vám sem napíšem ako to so mnou vlastne za ten mesiac vyzderalo. Nebudem písať čo všetko som robila to som už v podstate zhrnula vyššie. Skôr vám napíšem čo všetko som sa za ten mesiac naučila.

1. Priatelia sú na nezaplatenie. Skutočný priateľ s ktorým si môžem len tak sedieť v aute a kecať o všetkom, čo ťa trápi je fakt super. Všetky chvíle s nimi mi pomáhali pomaličky zabúdať, nerozmýšľať nad hlúposťami či nad školou. Nebyť ich tak napíšem už niekoľko smsiek na číslo, ktoré ešte vždy poznám na spamäť ( veď to poznáte, ex :D). Nebyť ich tak fakt neviem. Proste ich zbožňujem a nedala by som ich za nič.

2. Nikdy nikoho nepoznáte úplne 100% a vždy vás môže niečím zlým či dobrým prekvapiť. Takisto ako nikdy nikomu nemôžete 100% veriť. Je to priveľký risk a nevypláca sa.

3. Nič sa v živote nedeje len tak. Všetko má nejaký význam . S ľudmi to je väčšinou tak, že buď vám dajú dobré spomienky alebo dobré ponaučenia. Nabolestnejšie to však je ak jeden a ten istý človek dá aj jedno aj druhé. Z toho sa je potom ťažšie dostať. Každopádne vždy vám to niečo dá.

4. Učíme sa celý život. A aj pravdy, o ktorých sme presvedčený že proste platia vždy nakoniec nemusia platiť. Aj veci o ktorých sme ani netušili sa môžu ukázať ako veľmi prospešné. Nikto by nemal byť natoľko skepticky uzatvárať sa pred inými názormi práve naopak mali by sme si z každého názoru niečo vziať.

5. Až keď spoznáme skutočnú silu lásky tak spoznáme aj skutočnú bolesť. Až keď zrazu nemáme človeka, ktorý pre nás veľa znamenal pochopíme aké to je ležať v posteli, nemôcť zaspať, rozmýšľať, usmievať sa nad spomienkami a zároveň za nimi plakať. Až vtedy pochopíme akú bolesť prináša keď si uvedomíme, že to o čom sme raz vraveli, že bez toho nemôžme žiť, je nenávratne preč a nemožno to už vrátiť do stavu v akom to bolo.

6. Čas ide ďalej nech sa deje hocičo. Dobré či zlé. Pre nikoho sa Zem neprestane točiť a keď prechádzame peklom musíme len proste ísť a nezastavovať. Inak nás celkom pohltí.

Tak to je také krátke zhrnutie mojich filozofií a teraz idem konečne čítať vaše blogy, teším sa. A som späť s množstvom nápadov tak sa tešte :)

Divadlo

3. ledna 2016 v 14:09 | Dollie
sad, teens, and grunge image
"Život je jedno veľké divadlo. Aj ten zdanlivo najšťastnejší človek môže doma po nociach plakať."
zareagovala moja sestra pri včerajšom rozhovore o tom, aký musí byť ten človek tam šťastný, keď ho každý vždy vidí usmiatého. A ja s ňou súhlasím. Niekedy tí, ktorý vždy druhých rozosmievajú a vkuse sa bavia majú najťahší vnútorný život, najbolestivejšie spomienky. Ale nikto to nevidí, lebo to nedávajú najavo. Pravdou je, že týto ľudia druhých rozosmievajú práve preto, že sami najlepšie vedia aké to je presedieť a preležať hodiny s rozmýšľaním nad niečím bolestivým.

Človek si časom zvykne na to, že jeho problémy v podstate nikoho nezaujímajú a časom už ani nemá potrebu sa zdôverovať druhým. Uvedomila som si to napríklad po tomto Silvestri. Kamarát sedel smutný kvôli nejakému dievčaťu. Prišla som k nemu a spýtala sa ho či si chce fakt na tento deň spomínať ako na Silvester, ktorý presmútil. Lebo sama si na niektoré dni tak spomínam. Na Vianoce, ktoré som preplakala. Na leto, ktoré som sa prehádala. Ako som na akciách pila len aby som zabudla na nedávny rozhovor a v podstate som sa na tých akciach aj tak úprimne nebavila.. Tento Silvester ma však príjemne prekvapil. Nesmútila som, nevylievala si dušu. Ale bavila som sa, konečne úprimne.

Verím sestre to,čo včera povedala o to viac, že ona je tiež takým človek. A obdivujem ju za to ale zároveň viem, aké to je ťažké. Ja som takým človek. Môj bývalý priateľ bol takým človekom a vedela by som vymenovať mnohých, ktorých v spoločnosti nikdy nevidíte sedieť a dumať nad niečím, čo ho viditeľne zožiera. Má pravdu- život je divadlo. A každý v ňom niečo hráme a preto, fakt nikdy nikto nemôže vedieť, čo má ten druhý skutočne na srdci.

Aj keď som niekedy bola ten typ, čo sa o všetkom vždy rozprával, sťažoval, plakal. Ani vtedy som nikdy nevravela všetko. Boli a sú veci, ktoré sú len vo mne. Nevravím o nich buď preto, že bolia najviac, alebo preto že sa za nich hanbím či preto, že sa hanbím za seba ako som sa zachovala. Tak to je a tak to bude. Vždy. Jedno veľké divadlo.

black soul

3. prosince 2015 v 23:35 | Dollie
sky, stars, and love image
Viem,že som sa zase dosť dlho neozvala a už ani nevravím ako dávno som si nečítala obľúbené blogy ale teraz som v takom štádiu, že ani nieje času a keď je čas tak som rada, že vypadnem medzi ľudí a zmením osvetlenie miestností lebo z tejto izby a zo všetkých tých zadaní, ktoré mám spraviť (a ktoré robím samozrejme vždy na poslednú chvíľu) mi je už miestami zle. Ale dneska mám po dlhej dobre chuť písať. Tak skutočne ako som písala kedysi. O svojich pocitoch, strachoch, náladách. Konečne to zo seba dostať takým spôsobom ako to skutočne je. Takže sa pripravte po dlhej dobe na pesimistický, emóciami nabitý a totálne nevyrovnaný článok ..

V poslednej dobe si stále viac a viac uvedomujem ako som sa zmenila. Ako som kedysi s každým preberala svoje problémy, dokázala som sa pri každom pustiť do srdcervúceho rozprávania pri ktorom mi zakaždým vyskočila slzička. A teraz v poslednej dobe sa stále viac a viacuzatváram do seba. Možno to bude vekom, možno tým že som veľa vecí pochopila a možno proste preto, že mám pocit, že by sa ľudia na mňa pozerali úplne inak keby vedeli, čo všetko sa vo mne odohráva.

Mnoho ľudí, ktorí ma poznajú len krátko mi vravia ako to robím, žesom vždy tak super naladená s úsmevom na tvári a pritom ani len netušia, že ma spoznali v zatiaľ najhoršom období môjho života. Stratila som človeka, ktorý mi bol všetkým. Ktorého som dávala nad všetko a nad všetkých. Kvôli ktorému som tak často strácala hlavu aj svoje zásady. Človeka ktorého som ľúbila, s ktorým som si sadla ako dve dieliky puzzle. Stratila som v ňom tú časť života ktorá ma robila šťastnou, skutočne šťastnou. Viem, mám veľa vecí za ktoré som vďačná veľa ľudi za ktorých som vďačná. Ale skutočne nikto ma nepoznal po všetkých stránkach a vo všetkých situáciam. Nikto o mne nevedel toľko ako on a nikto to nedokázal prijať tak ako on.

A mňa unavejú tie kecy, že nájdem lepšieho. Že mám myslieť pozitívne. Že mám zabudnúť. OK viem to! Viem toto všetko ale bolí to. Neskutočne a neustále! Mám dosť síl na to usmievať sa celé dni ale nemám dosť síl proste to nechať ísť a neužierať sa všetkými tými myšlienkami. Dnes mi kamarát poslal jednu pesničku a zhodou náhod bola JEHO obľúbená. A ja som si spomenula ako sme sedeli na silvestra u nich a on si ju spieval so svojou mamkou a prišlo mi tak kurevsky ľúto, že už ho nebudem počuť spievať a nebudem sedieť u nich doma a už to začalo .. Všetky spomienky pekné aj bolestné.Strašne som ho ľúbila. A možno nájdem lepšieho a možno mám byť aj bez toho dosť vecí za ktoré by som mala byt vďačná ale bojím sa. Pretože s ním som mala všetko a čokoľvek, čo bude menej ako to čo som mala s ním nebude mať zmysel.. a strašne ma ten strach ubíja. Každý deň.

Jediné na čo myslím vkuse je to, ako by som sa chcela schúliť v jeho náručí a poplakať si.

i know it, yet

7. listopadu 2015 v 12:45 | Dollie
quote, sad, and life image
Mali ste pravdu, tí ktorí mi v poslednom denníčkovom článku napísali, že pravdepodobne to s tým chalanom opäť nevíjde. Ale na druhej strane ste mali pravdu aj tí, ktorí mi vraveli, že má ísť za svojim srdiečkom. Spravila som, ako vždy, išla som za svojím srdcom ale už som to celé asi konečne pochopila.

Pohádali sme sa. A počas tej hádky sme obaja napísali veci, ktoré ma doviedli k tomu názoru, že asi bude najlepšie ísť ďalej. Bolí to už len keď to píšem a to si asi niektoré viete predstaviť ako to bolí v skutočnosti. Keď sme sa dali pred dvoma rokmi dokopy boli sme ako najlepší kamaráti vo vzťahu. Neskutočne sme sa dopĺňali, ja som sa s ním nasmiala tak ako s nikým nikdy. Vždy vedel, čo kedy povedať, ako sa zachovať a hlavne- videla som na ňom, že ma ľúbi tou takou čistou láskou. Vždy chcel pre mňa to najlepšie a nikdy sa na mňa nehneval pre veci, ktoré sa mu síce nepáčili ale vedel, že práve ich potrebujem k tomu aby som bola šťastná. Proste sme boli skvelí so všetkým, čo k tomu patrilo.

Ale mali sme jedno obrovské mínus. Nevedeli sme spolu riešiť problémy. Nikdy nám to nešlo. A to bol vždy dosť veľký predpoklad na to, žeby nám to nevyšlo aj keď sa ľúbime a dopĺňame. Vždy som to vedela len som vždy dúfala, že to zvládneme práve kvôli tomu, akí spolu sme. Ale mýlila som. Možno na to potrebujeme dospieť,možno zabudnúť neviem. Ale boli to krásne 2 rokya preto som sa toho nechcela pustiť. Ale už je na to čas..

Každopádne je to fakt veľmi ťažké-pozerať sana to fakt tak vyrovnane ako to vravím/píšem. Blog je prvé miesto kde to vlastne rozoberám. S nikým som sa o tom nerozprávala. Možno preto, že povedať to nahlas tomu dodá viac reálnosti. A popravde ani neviem načo by som to vravela. Len ma trošku mrzí to, že v podstate ani nemám komu.

Vždy v tažkých chvíľach to bolo ľahšie lebo som mala pri sebe skvelých ľudí, ktorý mi s tým pomáhali. Teraz je to všetko také nejaké divné. Vždy tu tí kamaráti sú. Ale je to už také iné. Kamošky majú svojich priateľov, s ktorými trávia skoro všetok čas (čo im samozrejme nemám za zlé, prajem im to a samozrejme nevyčítam) len to proste nieje také, že sa môžem spoľahnúť na dámsku jazdu v piatok večer atď. A práve preto to je o niečo ťažšie .. zvládať veci sama je vždy ťažšie ako s niekým. Čo ja viem ako to bude ďalej s tým všetkým ... uvidíme. Človek nikdy nevie, čo ho čaká.

27.9.2015

27. září 2015 v 17:37 | Dollie
Motivational Quotes: Mind-blowing Paulo Coelho Quotes Love Positive Quote, Paulo Coelho Quotes Paulo Coelho Quotes About Happiness Paulo Coelho Quotes en Español

Vieeem,že som to tu zas trošku zanedbala ale posledné dni boli dosť rušné a keď som sa k počítači konečne dostala bola som rada, že som si zapla seriál pri ktorom som aj hneď automaticky zaspala. Takže nebolo kedy. Ale teraz na to mám trošku času a aj chuti (kedže iná možnosť ako písanie na blog zahrňuje rysovanie a poučky) takže som tu a idem vám trošku napísať čo mám nové a ako sa vlastne mám v poslednej dobe.

Tak po prvé. Som vysoškoláčka. Tí, ktorý ste tu častejšie možno už viete aký odbor študujem. Tí, ktorý nie tak je to architektúra. Rozvrh mám povedzme celkom uspokojivý aj keď zo začiatku som z neho mala dosť zlý pocit. Viac menej tam síce strávim celý utorok a stredu ale štvrtok mám voľný a v pondelok a v piatok mám len prednášky (ktoré sú našťastie nepovinné :D). Predmety sú zatiaľ fajn, vyzerajú dosť zaujímavo a celkom sa na nich teším. Až na jeden, ktorému by som sa mala venovať práve teraz kedže som sa rozhodla zajtrajšiu prednášku vynechať. Aaale keď človek nevie ako na to tak sa tomu predsa nemôže venovať, že? Toto bude asi zabijak. Ale snáď to nejako dám.

Po druhé. Skončila som z brigádou, aj keď by som na ňu teoreticky mala kedy chodiť ale v štvrtok tam zavítal pán šéf a tak trochu zmenil systém fungovania, ktorý mne (a asi aj všetkým ostatným) vyhovoval. A zaviedol pár pravidiel, ktoré by som ako vysokoškoláčka asi ťažko nedokázala dodržiavať takže sa asi na to vykašlem a začnem hľadať niečo nové. Snáď sa mi podarí nájsť niečo, čo zvládnem popri škole.

No a po tretie som teraz v takej trošku zložitejšej situácii, z ktorej by som sa teraz rada trošku vypísala a samozrejme by som rada počuť aj váš nejaký názor alebo radu. Kedže s nikým sa o tom v podstate nemôžem porozprávať, kedže všetci moji kamaráti majú v tomto jasno a všetci mi vravia v podstate to isté- čo je však možnosť, ktorú veľmi nechcem voliť. Asi viete, že som momentálne nezadaná. V mojom vzťahu sa stalo už dosť vecí, dosť sa to pokašľalo a každý mi vraví aby som na to kašľala. Ale ja viem, ako to medzi nami bolo, prečo sa to všetko stalo a aj cez to všetko môjmu ex priateľovi verím. Spravil chyby- to áno, spravil hlúposti- to áno ale aj napriek tomu viem, že to čo sme mali, to čo stále máme by to mohlo prekonať. Možno nie teraz, možno až časom. Ale som si istá, že s tým chlapom chcem byť. Možno je to hlúpe a naivné ísť do toho opäť pretože viem je to veľké riziko ale stojí mi to za to. Ale bojím sa takže neviem čo vlastne robiť. Či ísť za tým, čo chcem alebo počúvať svoj rozum a strach a kašľať na to. Čo by som však pravdepodobne ľutovala ale kto vie, čo je vlastne správne?

Croatia- august 2015

10. září 2015 v 17:00 | Dollie
Tento článok som plánovala už dlhšie ale nikdy nejako nebol čas na to, to dať celé nejako dokopy. Ale konečne som sa k tomu dostala, takže sa s vami chcem teraz podeliť o moju prvú dovolenku bez rodičov, plnú oddychu a žúrok tak snáď sa vám článok bude páčiť a možno vás aj inšpirujem k tomu aké miesto treba určite aspoň raz v živote navštíviť pretože ja sa tam rozhodne chystám aj o rok!

Takže. Náš týždenný výletik začal v piatok večer. Ešte v štvrtok som ani netušila, že tam nakoniec pôjdem, kedže mamka mi to pôvodne hneď zavrhla. Ale po presviedčaní a prosení ma v piatok ráno budila zo slovami prečo sa nebalíš na dovolenku? . Zo začiatku som tomu ani neverila ale hneď ako som uverila nasledoval deň plný zhonu a vybavovania vecí, ktoré som musela vybaviť pred odchodom. Večer sme odchádzali. A po 12tich hodinách cesty sme tam konečne boli. Na ostrove Pag, v dedinke Gajac, v blízkosti jednej z najslávnejších pláži Chorvátska- Zrcé
(Takto nejako som sa zázrakom zbalila do jedného kufra) (A týmto trajektom sme sa dostali do neba :D)

24.7.2015

24. července 2015 v 17:13 | Dollie
...

Poznáte ten pocit, keď pre niekoho robíte aj nemožné? Keď sa mu snažíte byť oporou, radosťou a vlastne všetkým možným, čo je vo vaších silách? A on sa vám napriek tomu alebo práve kvôli tomu vzďaluje? Zatiaľ čo vy do toho dávate 100% máme pocit, že on vám vracia len nejakých 50% ?? Môže sa človek s čímsi takým uspokojiť? Lebo myslím, že ja to nedokážem. Nedokážem byť pre niekoho len 1/8 keď on je pre mňa 8/1 . A neviem čo s tým, fakt už neviem. Myslím si, že keď to nebude riešiť, keď sa proste nebudem až tak snažiť možno ma to nebude trápiť ale mýlim sa. Vždy keď ste tu pre niekoho nonstop očakávate, že to isté pre vás spraví aj on. Ale nespraví. Lebo často krát sa stáva, že človek pre ktorého by ste "preskočili aj oceán" pre vás nepreskočí ani obyčajnú kaluž. Asi by som sa s tým mala zmieriť a proste ten oceán nepreskakovať...

O tomto som sa proste musela zmieniť a teraz k iným veciam o ktorých sa chcem zmieniť. V poslednom článku som písala, že sa pokúšam nájsť si brigádku a krátko na to som už jednu mala. Som v nej teda skoro mesiac a celkom sa mi pozdáva. Hlavné pre mňa je, že si môžem smeny určovať sama a že tam máme príjemnú klímu a super kolektív. Nechcem ani pomyslieť, že ochvíľu s tým seknem a bude tu výška ale o tom potom zatiaľ to nechcem nejak rozoberať.

Čo sa prázdnin týka tak 3 dni do týždňa som v práci, cez týždeň chodím väčšinou niekam na kávu alebo niekoho zavolám k sebe kedže som vždy sama doma. Okrem toho dosť čítam, minule som o jednej knihe písala, teraz som sa konečne dostala ku Greenovi a jeho Aljaške tak ak ma to zaujme tak čakajte článok. Ak ste niekto čítali Papierové mestá, tak mi prosím napíšte či sa to oplatí alebo či mám rovno zájsť na film :)

No a dneska sa chystáme na akciu takže potom čo si upečiem pizzu sa pustím do vyberania oblečenia- čo nieje u mňa vôbec ľahké. Na podobnej akcii som ešte nebola takže sa teším ale zároveň trošku aj bojím :D Ale verím, že to bude super a zabavíme sa všetciii! A čo vy ako prázdninky? Brigádky atď?

28.6.2015 (asi tak nejak budú odteraz vyzerať nadpisy denníčkových článkov)

28. června 2015 v 22:59 | Dollie
Cuddling.
Už nejaký mesiac tu nebol poriadny denníček tak dneska niečo z môjho super zaujímavého života :D

Ako už mnohí viete, tento rok som maturovala takže mám už nejaký ten piatok prázdniny. Počas nich sa však nejak nedeje nič zaujímavé. Pekné počasie u nás vydržalo tak 2 týždne a odvtedy tu je vždy pod mrakom poprípade prší ako nenormálne takže kúpaliská a iné čisto letné veci sa tu poriadne ani nedajú robiť. Na kúpalisku som bola len raz a tam som to dosť prehnala a aj napriek môjmu super pigmentu som sa spiekla a riadne zošúpala. Popravde sa šúpem ešte stále a to už prešli od toho pekné 2 týždne a už ma to riadne štve -_-. Aj napriek tomu však dúfam v lepšie počasie a v ďalšiu návštevu kúpaliska kedže to čo som do hneda nabrala to už aj šlo preč.

Okrem kúpalísk som teda zažila aspoň pár dobrých akcií a trošku sa odreagovala. Aj včera sme boli napríklad na opekačke, skôr chľastačke kedže tie špekačky dopadli celkom zle :D a potom sme neplánovane skončili na diskotéke. Kedže som na diske bola asi po pol roku keď nie viac tak som sa ráno zobudila s boliacimi lýtkami a ešte doteraz som z toho unavená. Ale aspoň som sa poriadne vytancovala.

Ako som písala v minulom článku priateľ je v zahraničí takže sa snažím si robiť čo najviac programu aby som na to nemyslela, že tu nieje. Okrem toho, že chodím s kamarátmi po vonku som sa konečne odhodlala k návšteve knižnice a požičala som si pár kníh z čoho jednu už mám za sebou (s tým súvisí aj to že tu možno vznikne rubrika, kde budem v krátkosti predstavovať knihy ktoré som prečítala a páčili sa mi). Momentálne čítam Denník Anny Frankovej kedže židovská otázka počas druhej svetovej je moja obľúbená téma dejín.

Ako som sa na viacerých blogoch vyjadrovala pokúšam sa nájsť si aj nejakú brigádu, nech mám aspoň nejaké peniažky naviac. Zajtra idem na 2 pohovory tak som zvedavá čo z toho bude. Dúfam že mi to víjde a bude to nejaká fajn brigáda a nie jedna z tých kde brigádnikov zneužívajú, sú nútení pracovať dlho dlho s prísľubom príplatku,ktorý však nikdy nedostanú a tak podobne. Uvidíme no.

Teraz však už idem do postele, trošku počítať a spať kedže ráno vstávam na ten pohovor. Mám už na pláne ďalšie články takže sa môžte tešiť :) Zatiaľ sa majteee

Po maturiteeee

31. května 2015 v 11:48 | Dollie
summer nights | TumblrUntitled
Live in the Moment ∞† | via TumblrCharlie chaplin

Vieeem je to už riadny čas,čo som sem písala ale pochopte. Maturita klopala na dvere a niesom ten typ človeka,čo by si povedal, že to je len formalita. Musela som si na poslednú chvíľu vypracovať kopec nevypracovaných tém a samozrejme sa učiť. Chvíľkami som rozmýšľala, že na tú výšku snáď ani nepôjdem lebo neviem ako budem dávať tie skúškové. Ale uvidíme. Každopádne mám teraz už voľno a s ním sa bude spájať niekoľko vecí.

V prvom rade si chcem samozrejme oddýchnuť a načerpať sily pred tým ako v septembri začnem novú životnú etapu. Takže plánujem pozerať seriály, čítať knihy, vylehávať v posteli do 1nej, variť si skvelé jedlo, tráviť čas s priateľmi. Proste len robiť to, na čo budem mať náladu a chuť.

Okrem toho však musím začať cvičiť, kedže počas akademického týždňa som na to trošku zanevrela ale tento krát idem do toho naplno! Ak niekto máte nejaké videjká podľa ktorých cvičíte a zdajú sa vám dobré tak mi prosím hoďte do komentu link. Takisto som si dala predsavzatie, že sa poriadne opálim s čím musím tiež začať- keby mi počasíčko prialo :( No a v neposlednom rade si chcem vyprať izbu- tento krát však tak poriadne aby tu neostali žiadne veci, ktoré som si nechávala len kvôli škole a takisto oblečenie o ktorom už dávno viem, že ho nosiť nebudem ale vždy ho tu nechávam. Poprípade rozmýšľam, že by som si niektoré veci dala skrátiť/upraviť alebo si ich upravím sama. Aj ohľadom toho ak máte nejaká DIY videjká, kde veci upravujú a páčilo sa vám ako budem rada ak ich sem hodíte :)

No a čo sa blogu týka, bude to tiež jedna z vecí, ktorej sa chcem začať naplno venovať. Takže očakávajte nové články. Mám pár filmov o ktorých chcem napísať, pár nových tagov a tiež kopec obrázkov na we♥it takže sa máte na čo tešiť. Plus ešte dneska vás všetkých obehnem a aj s tým začínam opäť pravidelne. Tak zatiaľ sa majteee :)

len tak o ničom

22. dubna 2015 v 20:56 | Dollie
.♡ | via TumblrSO CUTEEE
Píšem aj keď sa mi vôbec nechce, lebo som si uvedomila, že už dlho som nepísala len tak o ničom (o všetkom). Momentálne obdobie by som nazvala obdobím neobdobím. Nič prevratného sa nedeje, všetko je vcelku fajn. Len moja hlúpa lenivosť sa nejako častejšie a častejšie snaží dostať na povrch.

Keď som chodila do nižších tried, tak som sa donútila učiť z hodiny na hodinu. Potom neskôr som sa dokázala dokopať už len k učeniu na testy a teraz? Keď sa teraz dokopem k učeniu na test tak to som na seba hrdá ešte 2 týždne potom. Viem, že to tak má veľa ľudí ale mne to proste vadí. Lebo mám kopec povinností a všetko sa mi len kopí a kopí zatiaľ čo ja si pozriem 5 častí seriálu za deň (áno, snáď sa k tomu dokopem o jednom vám chcem napísať). A to teda niesom ten typ čo by len sedel za knižkami, taká som nebola nikdy. Ale nikdy som nebola ani taká lenivá.

Úspech a absolútne protirečenie predošlého odstavca je, že som sa konečne dokopala k tomu začať cvičiť. Síce mi to drží len nejaký týždeň ale zatiaľ ma to celkom baví a keď sa občas mrknem na moje stehná tak mám celkom motiváciu :D. Niežeby som bola nejaká tučná, len mám proste divnú postavu a chcem ju dať trošku dokopy. Tak snáď mi to víjde.

Čo sa ostatných vecí týka, tak to je skôr taká klasika. Nič čo by stalo za zmienku. Jedine, že idem v piatok kamoške na oslavu a absolútne neviem čo kúpim. Áno viem, už mám len deň. :D Poznám ju už pekných 12 rokov ale fakt netuším. Ja jednoducho na kupovanie darčekov vôbec niesom. Vždy chcem vymyslieť niečo originálne ale čo viem, mám pocit, že sa mi to veľmi nedarí. Jediný darček, ktorý som kedy kúpila a bola naňho hrdá som nakoniec ani nedarovala (dlhá história) ale snáď niečo vyberiem.

Držte mi palce- s lenivosťou, cvičením aj darčekom :))
 
 

Reklama