Únor 2016

Filozofie života

11. února 2016 v 14:18 | Dollie |  Diary
quote, hell, and grunge image
Dosť dlho som tu nebola a ešte dlhšie som neobehla vaše blogy, viem. Ale bolo to dosť ťažké obdobie a minimum voľného času (tí ktorí si ešte spomínate na svoje prvé skúškové viete o čom hovorím :D). Asi som ho brala až príliš dramaticky a vo voľnom čase som sa radšej len prevaľovala v posteli alebo chodila po vonku aby som sa dostatočne vyventilovala ale dneska keď to už mám za sebou a už som si potom aj poriadne oddýchla som sa rozhodla, že vám sem napíšem ako to so mnou vlastne za ten mesiac vyzderalo. Nebudem písať čo všetko som robila to som už v podstate zhrnula vyššie. Skôr vám napíšem čo všetko som sa za ten mesiac naučila.

1. Priatelia sú na nezaplatenie. Skutočný priateľ s ktorým si môžem len tak sedieť v aute a kecať o všetkom, čo ťa trápi je fakt super. Všetky chvíle s nimi mi pomáhali pomaličky zabúdať, nerozmýšľať nad hlúposťami či nad školou. Nebyť ich tak napíšem už niekoľko smsiek na číslo, ktoré ešte vždy poznám na spamäť ( veď to poznáte, ex :D). Nebyť ich tak fakt neviem. Proste ich zbožňujem a nedala by som ich za nič.

2. Nikdy nikoho nepoznáte úplne 100% a vždy vás môže niečím zlým či dobrým prekvapiť. Takisto ako nikdy nikomu nemôžete 100% veriť. Je to priveľký risk a nevypláca sa.

3. Nič sa v živote nedeje len tak. Všetko má nejaký význam . S ľudmi to je väčšinou tak, že buď vám dajú dobré spomienky alebo dobré ponaučenia. Nabolestnejšie to však je ak jeden a ten istý človek dá aj jedno aj druhé. Z toho sa je potom ťažšie dostať. Každopádne vždy vám to niečo dá.

4. Učíme sa celý život. A aj pravdy, o ktorých sme presvedčený že proste platia vždy nakoniec nemusia platiť. Aj veci o ktorých sme ani netušili sa môžu ukázať ako veľmi prospešné. Nikto by nemal byť natoľko skepticky uzatvárať sa pred inými názormi práve naopak mali by sme si z každého názoru niečo vziať.

5. Až keď spoznáme skutočnú silu lásky tak spoznáme aj skutočnú bolesť. Až keď zrazu nemáme človeka, ktorý pre nás veľa znamenal pochopíme aké to je ležať v posteli, nemôcť zaspať, rozmýšľať, usmievať sa nad spomienkami a zároveň za nimi plakať. Až vtedy pochopíme akú bolesť prináša keď si uvedomíme, že to o čom sme raz vraveli, že bez toho nemôžme žiť, je nenávratne preč a nemožno to už vrátiť do stavu v akom to bolo.

6. Čas ide ďalej nech sa deje hocičo. Dobré či zlé. Pre nikoho sa Zem neprestane točiť a keď prechádzame peklom musíme len proste ísť a nezastavovať. Inak nás celkom pohltí.

Tak to je také krátke zhrnutie mojich filozofií a teraz idem konečne čítať vaše blogy, teším sa. A som späť s množstvom nápadov tak sa tešte :)