Leden 2016

Divadlo

3. ledna 2016 v 14:09 | Dollie |  Diary
sad, teens, and grunge image
"Život je jedno veľké divadlo. Aj ten zdanlivo najšťastnejší človek môže doma po nociach plakať."
zareagovala moja sestra pri včerajšom rozhovore o tom, aký musí byť ten človek tam šťastný, keď ho každý vždy vidí usmiatého. A ja s ňou súhlasím. Niekedy tí, ktorý vždy druhých rozosmievajú a vkuse sa bavia majú najťahší vnútorný život, najbolestivejšie spomienky. Ale nikto to nevidí, lebo to nedávajú najavo. Pravdou je, že týto ľudia druhých rozosmievajú práve preto, že sami najlepšie vedia aké to je presedieť a preležať hodiny s rozmýšľaním nad niečím bolestivým.

Človek si časom zvykne na to, že jeho problémy v podstate nikoho nezaujímajú a časom už ani nemá potrebu sa zdôverovať druhým. Uvedomila som si to napríklad po tomto Silvestri. Kamarát sedel smutný kvôli nejakému dievčaťu. Prišla som k nemu a spýtala sa ho či si chce fakt na tento deň spomínať ako na Silvester, ktorý presmútil. Lebo sama si na niektoré dni tak spomínam. Na Vianoce, ktoré som preplakala. Na leto, ktoré som sa prehádala. Ako som na akciách pila len aby som zabudla na nedávny rozhovor a v podstate som sa na tých akciach aj tak úprimne nebavila.. Tento Silvester ma však príjemne prekvapil. Nesmútila som, nevylievala si dušu. Ale bavila som sa, konečne úprimne.

Verím sestre to,čo včera povedala o to viac, že ona je tiež takým človek. A obdivujem ju za to ale zároveň viem, aké to je ťažké. Ja som takým človek. Môj bývalý priateľ bol takým človekom a vedela by som vymenovať mnohých, ktorých v spoločnosti nikdy nevidíte sedieť a dumať nad niečím, čo ho viditeľne zožiera. Má pravdu- život je divadlo. A každý v ňom niečo hráme a preto, fakt nikdy nikto nemôže vedieť, čo má ten druhý skutočne na srdci.

Aj keď som niekedy bola ten typ, čo sa o všetkom vždy rozprával, sťažoval, plakal. Ani vtedy som nikdy nevravela všetko. Boli a sú veci, ktoré sú len vo mne. Nevravím o nich buď preto, že bolia najviac, alebo preto že sa za nich hanbím či preto, že sa hanbím za seba ako som sa zachovala. Tak to je a tak to bude. Vždy. Jedno veľké divadlo.