Září 2015

27.9.2015

27. září 2015 v 17:37 | Dollie |  Diary
Motivational Quotes: Mind-blowing Paulo Coelho Quotes Love Positive Quote, Paulo Coelho Quotes Paulo Coelho Quotes About Happiness Paulo Coelho Quotes en Español

Vieeem,že som to tu zas trošku zanedbala ale posledné dni boli dosť rušné a keď som sa k počítači konečne dostala bola som rada, že som si zapla seriál pri ktorom som aj hneď automaticky zaspala. Takže nebolo kedy. Ale teraz na to mám trošku času a aj chuti (kedže iná možnosť ako písanie na blog zahrňuje rysovanie a poučky) takže som tu a idem vám trošku napísať čo mám nové a ako sa vlastne mám v poslednej dobe.

Tak po prvé. Som vysoškoláčka. Tí, ktorý ste tu častejšie možno už viete aký odbor študujem. Tí, ktorý nie tak je to architektúra. Rozvrh mám povedzme celkom uspokojivý aj keď zo začiatku som z neho mala dosť zlý pocit. Viac menej tam síce strávim celý utorok a stredu ale štvrtok mám voľný a v pondelok a v piatok mám len prednášky (ktoré sú našťastie nepovinné :D). Predmety sú zatiaľ fajn, vyzerajú dosť zaujímavo a celkom sa na nich teším. Až na jeden, ktorému by som sa mala venovať práve teraz kedže som sa rozhodla zajtrajšiu prednášku vynechať. Aaale keď človek nevie ako na to tak sa tomu predsa nemôže venovať, že? Toto bude asi zabijak. Ale snáď to nejako dám.

Po druhé. Skončila som z brigádou, aj keď by som na ňu teoreticky mala kedy chodiť ale v štvrtok tam zavítal pán šéf a tak trochu zmenil systém fungovania, ktorý mne (a asi aj všetkým ostatným) vyhovoval. A zaviedol pár pravidiel, ktoré by som ako vysokoškoláčka asi ťažko nedokázala dodržiavať takže sa asi na to vykašlem a začnem hľadať niečo nové. Snáď sa mi podarí nájsť niečo, čo zvládnem popri škole.

No a po tretie som teraz v takej trošku zložitejšej situácii, z ktorej by som sa teraz rada trošku vypísala a samozrejme by som rada počuť aj váš nejaký názor alebo radu. Kedže s nikým sa o tom v podstate nemôžem porozprávať, kedže všetci moji kamaráti majú v tomto jasno a všetci mi vravia v podstate to isté- čo je však možnosť, ktorú veľmi nechcem voliť. Asi viete, že som momentálne nezadaná. V mojom vzťahu sa stalo už dosť vecí, dosť sa to pokašľalo a každý mi vraví aby som na to kašľala. Ale ja viem, ako to medzi nami bolo, prečo sa to všetko stalo a aj cez to všetko môjmu ex priateľovi verím. Spravil chyby- to áno, spravil hlúposti- to áno ale aj napriek tomu viem, že to čo sme mali, to čo stále máme by to mohlo prekonať. Možno nie teraz, možno až časom. Ale som si istá, že s tým chlapom chcem byť. Možno je to hlúpe a naivné ísť do toho opäť pretože viem je to veľké riziko ale stojí mi to za to. Ale bojím sa takže neviem čo vlastne robiť. Či ísť za tým, čo chcem alebo počúvať svoj rozum a strach a kašľať na to. Čo by som však pravdepodobne ľutovala ale kto vie, čo je vlastne správne?

Croatia- august 2015

10. září 2015 v 17:00 | Dollie |  Diary
Tento článok som plánovala už dlhšie ale nikdy nejako nebol čas na to, to dať celé nejako dokopy. Ale konečne som sa k tomu dostala, takže sa s vami chcem teraz podeliť o moju prvú dovolenku bez rodičov, plnú oddychu a žúrok tak snáď sa vám článok bude páčiť a možno vás aj inšpirujem k tomu aké miesto treba určite aspoň raz v živote navštíviť pretože ja sa tam rozhodne chystám aj o rok!

Takže. Náš týždenný výletik začal v piatok večer. Ešte v štvrtok som ani netušila, že tam nakoniec pôjdem, kedže mamka mi to pôvodne hneď zavrhla. Ale po presviedčaní a prosení ma v piatok ráno budila zo slovami prečo sa nebalíš na dovolenku? . Zo začiatku som tomu ani neverila ale hneď ako som uverila nasledoval deň plný zhonu a vybavovania vecí, ktoré som musela vybaviť pred odchodom. Večer sme odchádzali. A po 12tich hodinách cesty sme tam konečne boli. Na ostrove Pag, v dedinke Gajac, v blízkosti jednej z najslávnejších pláži Chorvátska- Zrcé
(Takto nejako som sa zázrakom zbalila do jedného kufra) (A týmto trajektom sme sa dostali do neba :D)

lepšia krutá pravda ako sladká lož

5. září 2015 v 1:37 | Dollie |  Journal
I know
Dosť často sa zamýšľam nad touto otázkou. Či existuje niečo, čo by som si priala aby som nebola vedela. Ja osobne som toho názoru, že realita neubližuje. Môže ti otvoriť oči, môže ťa rozplakať ale je to realita, ktorá proste je a nám neostáva iné ako sa s ňou zmieriť nech ide o čokoľvek a nech je to akokoľvek ťažké.

Naopak. Tajomstvá ubližujú. Kvôli nim strácame v človeka dôveru, kvôli ním sa odsudzujeme od človeka, ktorému klameme. Možno so mnou nebudete súhlasiť ale ja ich neznášam. Neznášam keď niekto vraví polopravdy, keď niekto vedome klame, keď si niekto myslí,že klamstvom to tomu druhému uľahčuje.. Ale klamstvo má vždy krátke nohy a nakoniec nech sme to mysleli akokoľvek dobre (alebo zle) to je fuk, nakoniec to aj tak len všetko zhorší.

Nevravím, že ja som nikdy nikomu neklamala lebo som si proste myslela, že to tak bude lepšie. Že ten človek predsa aj tak nepotrebuje vedieť pravdu. Ale vždy po každom klamstve, keď ma to jedine tak zožieralo som si uvedomila, že vždy len ublížia. Takisto keď niekto klame mne- nedokážem potom tomu človeku už nikdy veriť na 100%, už vždy si budem vravieť čo ak to čo vraví/sľubuje je len ďalšie klamstvo? Tak to je. S dôverou to je ako so zrkadlo stačí, že ho raz porýpeme a už nikdy nebudeme mať čistý obraz. Ale to je už odveci, mimo témy.

Takže myslím si, že nie je vec, ktorú je lepšie nevedieť. Vždy je lepšie vedieť, zmieriť sa s tým, ako byť klamaný a žiť v klamstve.

Teraz sa mi táto téma dokonale hodí do môjho života. Človek, ktorého som milovala si proste myslel, že bude lepšie ak danú vec nebudem vedieť. A na tom sa začali stavať všetky problémy. A kvôli tomu som ho stratila. A pritom stačilo povedať pár prostých viet. Ale neobviňujem ho to nie, viem, že toto by sa nevravelo ľahko nikomu. Ale bolí to. Vedieť, že stačilo proste povedať pravdu a prestať si myslieť, že existuje vec o ktorej bude lepšie ak ostane utajená...