Leden 2015

Deň ôsmy: Niekoľko vecí čo ťa irituje na mužoch

24. ledna 2015 v 19:55 | Dollie |  Tags
Via instagram: @/thelastquote
Všetci veľmi dobre vieme, že ženy nie vždy úplne chápu mužov a naopak. Aj napriek tomu sa však dokážeme milovať a neviem si predstaviť život bez opačného pohlavia (v akomkoľvek zmysle) ale predsa len existujú veci, ktoré nás na tom druhom pohlaví dokážu poriadne vytočiť a ktorým už absolútne nechápeme tak napíš pár mojích takýchto vecí.

Flegmatickosť
Toto je pre mňa veľmi rozpoluplná vlastnosť pretože na jednej strane obdivujem nadhľad akým sa na niektoré veci pozerá môj priateľ no na druhej ma vie niekedy aj poriadne vytočiť. Určite to poznáte keď vy chcete aby niečo vašu polovičku aspoň trošku rozrušilo no on sa na to pozerá s takým nadhľadom že vás to až vytočí :D ... Samozrejme platí aj pre ženy ale u mužov to pozorujem častejšie ako u žien.

Nadávky na ženy
Obzvlášť na tie svoje. Neznášam keď som niekde s mojíme kamarátmi a oni nadávajú na svoje priateľky . Nechápem to. Niekedy síce fakt majú dôvod byť nahnevaní ale nechápem ako sa môžu vyjadrovať až tak škaredo.

Nevychovanosť
Fakt ma irituje to že niektorí chlapy si myslia, že preto že sú chlapy sa môžu spiť ako prasce, potom používať každí strom poblíž chodníka ako záchod, grgať pri stole alebo ja neviem čo ešte všetko. A ešte viac ma irituje, keď to v prípade že na to upozorníte podložia tým veď my sme chlapy čo od nás čakáš zatiaľ čo v prípade keď niečo také spraví dievča je to totálna gadžuľa o ktorú by ani "nezakopli"

"Veď ty si dievča.."
A naopak. Keď som niekde na chate a niektorých chlapcov ani nenapadne zdvihnúť metlu a pozametať. Alebo keď počúvam od kamarátok ako prídu k priateľovi a hneď sa pracú do kuchyne mu vyvárať lebo on chudáčik sedí celý deň doma na rici a nie je schopný si ani rožok namastiť... Samozrejme že sú veci, ktoré v spoločnom živote robí prevažne žena a ktoré robí prevažne chlap. Ale odtiaľ potiaľ

Zadky, prsia ..
A nemôžem vynechať aj typické chlapské reči o zadkoch, prsiach a dokonalej postave. Hlavne keď vychádzajú z úst chlapca, ktorý sa ideálu tiež nejak extra nepodobá a už vôbec sa tak nespráva ale ja nemám celkovo rada tie kecy o výzore keď vidím že ich používa človek, ktorý si váži len vzovňajšok a nie vnútrajšok osoby s ktorou je ..

Samozrejme by sa určite našlo ešte pár vecí ale tie už väčšinou platia všeobecne na všetkých ľudí ale toto sú pre mňa asi také 4 naj, ktorá ma najviac vytáčajú a čo vy máte nejaké? :)

People are so strange, but this is why we love each other

15. ledna 2015 v 20:26 | Dollie |  Diary
YepSad
Addicted to you
Zmazala som minulý článok, bol úplne odveci plný nepodstatných hlúposti ktoré momentálne vôbec nezamestnávajú moju myseľ. Písala som v ňom,že obdobie prázdnin bolo pre mňa ťažké ale že sa veľmi nechcem vyjadrovať k tomu čo sa stalo. A tak som čítala blogy až som narazila na jeden článok a podnietil ma k tomu, že musím napísať o tom všetkom. Nie konkrétne len vo všeobecnosti. Idem na to.

Tesne pred prázdninami som stratila pre mňa veľmi dôležitú osobu. Nedokázala som pochopiť prečo, celé sa mi to nejak nepozdávalo. A tak som to samozrejme nemohla nechať len tak. Tesne pred Silvestrom sa to nejako celkom vyriešilo a vyzeralo že to bude už dobré. Ale zas sa to nejak pokazilo a ja som tomu celému už fakt nechápala. Pravdou je že keby nebolo jednej skoro nezaiteresovanej osoby asi toto všetko teraz píšem z úplne iného uhla pohľadu a tá osoba mi povedala pár vecí, vecí ktoré ma donútili pochopiť. Niekedy je to totiž o tom, že mi ľudia sa nedokážeme doceniť, nedokážeme si pripustiť že by sme mohli v kľude milovať, byť milovaný a šťastný. Nevážime si veci aj keď vieme aké sú vzácne len preto že by nám ani nenapadlo že jedného dňa môžu byť preč a čo nám to v podstate spôsobí.

Niekedy je to medzi dvoma ľudmi tak, že sa navzájom musia držať nad hladinou lebo bez toho sa obaja potopia a častokrát sa stáva, že tak hlboko že sa už nevynoria. Snáď chápete tejto metafore. Podľa mňa je dôležité myslieť na to ako nám je bez dotyčných ľudí a pokiaľ sa to nepribližuje pohode a kľudu nedostávať sa do situácii v ktorých by sme bez nich mohli ostať. Skutočne bez nich. Lebo všetky vzťahy či milostné či priateľské vyžadujú dvoch ľudí ktorý na to pracujú. Vždy to tak je.

Neviem, táto situácia sa už viac menej vyriešila a vyzerá to tak že je všetko fajn ale aj tak sa trošku bojím. Asi to je tým, že sa bojím straty ľudí hlavne tých ktorý pre mňa znamenajú skoro celý môj myšlienkový tok. Všetci chceme rozprávkové konce a nekonečné priateľstvá ale niekedy mám pocit že o nich skôr snívame a hovoríme ako sa o ne snažíme a to mi je ľuto, fakt ľúto....

a hej som späť a naplno :)