Srpen 2013

ale inak som optimista!!! :D

27. srpna 2013 v 21:20 | Dollie |  Diary
So Many!! | via Tumblr
Mala som rozpísané už 3 články. 2 také o ktorých by ste asi ani nepovedali,že som ich písala ja- uznajme si, optimizmus nieje moja silná stránka a tie články boli hojne optimistické- a takisto jeden zdepkárčnený. Nakoniec som sa rozhodla,že si to nechám všetko ustať v hlave a potom vám o tom napíšem tak idem nato.

Asi by som vám mala písať o tom, ako skvele som sa mala na dovolenke, ako som si ju užila a ako som si skvele oddýchla. Popravde som aj pofotila nejaké fotky aby som ich sem hodila ale momentálne na to nemám vôbec náladu. Taký článok by som bola schopná napísať asi len tam, keď mi bolo skvele niekde na pláži a nie tu, kde sa od prvého dňa čo som doma na mňa všetko valí.

Hneď prvý deň mi môj najlepší kamarát vylial srdiečko a použil pri tom vety, aké by som od neho nečakala asi nikdy. Nechcem to tu veľmi rozoberať ale postavil ma tým pred strašne ťažkú otázku a ja expert ako stále ani teraz netuším čo mám robiť. Ono je ľahké povedať rob čo cítiš, rob ako to chceš ale keď ja kurnik ani neviem čo vlastne chcem. Viem len, že mi na ňom strašne záleží a viem že sa to musí nejako vyriešiť. Viem tiež, že mu nechcem ublížiť ale takisto viem, že si svojim rozhodnutím musím byť 100% istá. Proste si musím všetko poriadne premyslieť no neviem či sa to nedojebe skôr ako to stihnem urobiť. Myslíte, že je možné mať vzťah s osobou ktorá poznám celý váš "milostný život", ktorej ste plakali na ramene pre svojho ex ale takisto pri osobe, ktorá sa o vás starala keď ste toho nevypili práve najmenej (to je menej podstatný detail :D). Bojím sa,že stratím jednú z najdôležitejších osôb v mojom živote. Veľmi sa toho bojím.

Asi jednou z mála dobrých vecí, ktoré ma tento týždeň postihli je to, že som sa konečne dokázala "pustiť" tej osoby o ktorej som tu donedávna nonstop písala. Priviedli ma k tomu viaceré okolnosti a pravdupovediac môžem zato tak trošku ďakovať dievčaťu, ktoré nemám dvakrát v láske. Aleeeeeeee otvorila mi oči asi jej zato fakt poďakujem keď ju stretnem. :D Proste som mu napísala,že s ním nikam už nepojdem a som rada že som to spravila. Bolo treba konečne uzavrieť tú kapitolu aby mohli prísť opäť ďalšie problémiky o ktorých nemám poňatia ako ich riešiť.

Ale kedže samozrejme nechceme aby bol tento článok len o pičovinách ako stále. Musím sa vám pochváliť aj s dobrými vecami. Zistila som, že sa predsa len dokážem tešiť z maličkostí tak vám tu napíšem čo pekné sa mi v posledných dňoch stalo (neviem prečo o peknom neviem písať tak dobre ako o tom zlom tak len v bodoch :D)

  • kúpila som si nové šatičky, vansy, lapač snov a kabelku (možno nakoniec hodím aj fotky)
  • síce až o 2 mesiace ale idem na koncert môjho TOP slovenského speváka ( Strapeeeeeeek :3 )
  • užila som si svoju narodeninovú oslavu jak sa patrí ( plus som dostala plyšáčikov )
  • dočítala som skvelú knihu a videla skvelý film (čakajte recenzie)

spomienkové miesto

20. srpna 2013 v 10:00 | Dollie |  Myšlienky
Toto som našla v jednom zošite keď som dnes upratovala. Dátum: 19.6. Chvalabohu dnes už nemám stavy na napísanie takého niečoho.

Jej kroky boli čoraz rýchlejšie a jej oči čoraz smutnejšie.
V hlave jej vírilo strašne veľa myšlienok.
Už nebola ďaleko ... Po chvíli tam konečne dorazila.

Zahľadela sa na tie schody a po lícach jej začalo stekať strašne veľa sĺz.To bolo to miesto. Miesto, o ktorom vedela,že raz bude jej spomienkové.Pred očami mala schody na ktorých spoločne sedávali.Miesto, kde si prvý krát uvedomila,že je jej.
Sadla si tam a zapálila si cigaretu. Začala spomínať. Vedela,že jej to nijako nepomôže ale proste musela. Z nejakého dôvodu sa ho stále nevedela pustiť. Dokázala by to ale sama nevedela, či to vlastne chce. Spomínala na ich prvú pusu,prvú hádku a uzmierenie. Spomínala na jeho úsmev,aký mal len vtedy keď sa na ňu pozeral. Spomínala na všetky tie krásne slová ale aj na hlúposti,ktoré porobila z pobláznenia. Veci, o ktorých si myslela že niečo znamenajú a že by snáď mohli trvať navždy. Veci, ktoré však teraz boli úplne bezvýznamné a neboli ničím iným než minulosťou. Zrazu akoby cítila jeho dotyky, akoby počula jeho hlas. Ešte stále bol kdesi v jej vnútri. Aj po takom čase ten cit v sebe mala. Aj po takom čase si spomínala na jeho vôňu, nežnosť a jeho pohyby. A vtedy to prišlo.

Opäť ten strašný pocit prázdnoty, opäť tá ťarcha na hrudi. Rozplakala sa ešte viac. Nemala nikoho, kto by to prázdno vyplnil a bála sa, že nenájde nikoho dostatočne dobrého. Toto bolo jej dno. Stav, o ktorom vravela, že nikdy nenastane kvôli hlúpemu chlapcovi. Nevedela ako a kde sa má pohnúť no najhoršie bolo, že nevedela či to má nejaký zmysel. Niečo vo vnútri nej sa ho ešte stále držalo a jej neostálo nič iné ako veriť, že zajtra to bude lepšie.

Killy Nicole

15. srpna 2013 v 10:00 | Dollie |  Stylers
Aj keď na niektorých fotkách mi príde neprirodzená ale outfity sa mi páčia. Robí veľmi jednoduché a nesilené kombinácie,zväčša s jedným výrazným kúskom. Takisto sa mi veľmi páči kvetovaný vzor,ktorý často nosí a tá čelenka z kvetov(predposledný obrázok) je úplný TOP.
Wal G Jumper, Vintage Bag

Law Abiding Citizen

11. srpna 2013 v 16:58 | Dollie |  Movies
Pridávam recenziu na film, plus oznamujem že v stredu odchádzam na dovolenku (prednastavím pár článok ale vaše blogy nebudem obiehať), ďakujem za pochopenie :)
LAW ABIDING CITIZEN on Flickr - Photo Sharing!
Written by: Kurt Wimmer
Directed by: F. Gery Gray
Actors: Gerard Butler, Jamie Foxx, Viola Davis, Leslie Bibb ...

Story: Potom, čo Clydeovi zabjú ženu a dcérku a následne určia dosť nízky trest pre ich vrahov sa začne diať niečo zvláštne. Jeden z vrahou odsúdený na trest smrti neumrie bezbolestne ako by podľa zákona má a druhý je brutálne zavraždený. Po tomto bol Clyde ako jediný podozrivý umiestnený do väzby ale právnikovi sa stále nepodarilo dokázať mu vinu. A tak mu Clyde začne postupne navrhovať viacero dohôd a keď ich druhá strana nestihne splniť zomierajú ďalší a ďalší, ktorý s týmto prípadom nejako súviseli (napriek tomu, že Clyde je stále vo väzení). A tak sa právnik Nick rozhodne prísť tomu všetkému na koreň. Ako to robí keď je umiestnený v cele? A ako to celé skončí?

Po veľmi dlhom čase som sa rozhodla pozrieť si akčný film a rozhodne neľutujem. Od začiatku som chcela vedieť ako sa to všetko rozlúskne, je to veľmi zaujímavý film a dobre premyslený. Určite odporúčam. Navyše si neviem pomôcť ten herec je strašný sympaťák.

letíčkoooooooooo

9. srpna 2013 v 13:47 | Dollie |  Diary
To teplo je až neskutočné :D.
Sedím na teraske v tieni a potím sa ale aj tak si ho užívam. Viem že budem v zime nadávať a že mi bude leto chýbať lebo ja toto všetko proste zbožňujem (nerátam cestu nahriatým autobusom ale všetko sa dá zvládnuť). Viem,že ešte nieje koniec leta ale dneska mám takú chuť o tom všetkom písať. Pravdupovediac som sa leta troška obávala ale pravdupovediac všetko skončilo nad moje očakávania a ja si ho užívam. Rozhodla som sa vám napísať niečo o tom ako a pridať nejaké fotky (asi prvý krát moje vlastné fotky :D).

V takýchto horúčavach asi každí najviac ocení deň vo vode. Ja osobne som toto leto na kúpaliská minula asi najviac peňazí. Zbožňujem to ako si po tej ceste tam konečne zaplávam, vyšantím sa. S kamarátmi či s rodinou vždy je to najlepší spôsob relaxu. Chodím hlavne ku nám do mesta ale boli sme už aj v Maďarsku. Toto leto prvý krát takže sa mi to tam páčilo aj keď toho tepla tam na mňa bolo až až (aj voda tam má 30 stupňov :D). Najviac ma asi mrzí,že som nebola ani na Šírave ani na Domaši (niesú ani financie ani odvozy) ale leto ešte neskončilo tak snáď sa tam ešte ocitnem.

a ja stále neviem zaspať, telo nevládze no mozog nevie zastať.

7. srpna 2013 v 2:23 | Dollie |  Diary
Áno! To som ja! A to som sa začínala "obávať",že strácam svoju masochistickú stránky a že sa konečne prestávam držať bolesti a som rozhodnutá pohnúť sa ďalej. Od posledného článku sa toho dooosť zmenilo. Nechcem to teraz písať možno to pochopíte v priebehu článku. Pozrite si čas kedy je písaný, spojte si to s tým že dneska musím vstávať skoro- mám neskutočný mozog, ktorý zhodou náhod začne pracovať vo chvíli keď si ľahnem do postele ale teraz už k veci.

Ako sa hovorí pravda občas bolí ale otvára oči. A ja tej pravdy potrebujem hojne aby mi ich konečne otvorila. Ktoré čítate moje články viete určite na čo narážam, ktoré nie ani to z jedného článku nemáte šancu pochopiť (sama sebe občas nechápem). Vždy som si to myslela a vždy si to aj myslím, len škoda že podľa toho nekonám. Už od rozchodu si stále vravím,že spravím chybu keď mu dám šancu a kurva nedám mu ju. Asi si to tu musím napísať aby som sama seba o tom presvedčila. Vlastne ani neviem či tú šancu chce ale to je fuk čo chce on. Neskutočný hlupák to je a už mám aj presne premyslenú reč keď sa rozhodne mi ešte zavolať alebo napísať. Snáď poviem všetko čo mám na srdci- po pol roku trápenia furt dokola s tým istým by už teda bolo na čase.
The Sisterhood of The Travelling Pants | via Tumblr
Asi vám to už príde otravné ale ako moja kamarátka povedala: "výrazne ti ovplyvňuje šťastie" a som si toho vedomá asi preto každú noc rozmýšľam a hľadám všetky možné výhovorky prečo ten chlap neni až taký zlý. On je vlastne v pohode, ja s ním som v pohode ale myslím si, že si zaslúžim niekoho lepšieho ako chlapca ktorý bol v podstate veľa krát ochotný zvoliť si ísť ďalej bezo mňa. Zatiaľ čo ja som sa k tomu ešte vždy nedokopala.

No dosť bolo sebaľútostí. Držte mi palce pri najbližšom kontakte s ním. A kto to nevzdal a číta tento článok ďalej gratulujem. Snáď ste si všimli nové zmeny na blogu. Upravila som design,postupne upravujem aj rubriky. Chcem proste opäť dostať chuť, veľkú chuť na blog. Snáď sa z toho niekto teší spolu so mnou :D . No nič idem radšej spať nech zajtra nemám kruhy pod očami a otrávenú náladu. Plánujem si užiť ten mesiac prázdnin- len po nociach potom rozmýšľam nad pičovinami. Majte saaaaaa :)

Only know you love her when you let her go

5. srpna 2013 v 13:51 | Dollie |  Music


Prostě potřebuješ světlo, až když pohasíná.
Postrádáš slunce, až když začíná sněžit.
Uvědomíš si, že ji miluješ, teprve když ji necháš jít.
Uvědomíš si, že jsi byl nahoře, až když se cítíš dole.
Nenávidíš cestu, když ti chybí domov.
Uvědomíš si, že ji miluješ, teprve když ji necháš jít.
A ty jsi ji nechal jít.

Nevážime si to čo máme ale plačeme keď to stratíme. Všetky tie veci,ktorých hodnotu si uvedomíme až keď sú zrazu preč. Všetci tí ľudia,ktorí robia náš život krajším no my to pochopíme až keď to robiť prestanú. Všetci robíme chyby, aj také o ktorých by sme kedykoľvek pred tým povedali, že ich nikdy nespravíme. Niekedy sa dajú napraviť, odpustiť, zabudnúť ale niekedy to už nejde.

Vidíš ji, když zavřeš oči.
Možná jednou pochopíš proč
Všechno čeho se dotkneš pomalu umírá.

Možno raz pochopíme, prečo niekto odišiel. Možno pochopíme aj to, prečo aj po jeho odchode je vždy našou obrovskou súčasťou. Prečo ho vidíme keď ideme spať, prečo ho cítime keď robíme veci, ktoré sme dovtedy robili stále s ním.

Civíš na strop ve tmě.
Stejný starý pocit prázdnoty ve tvém srdci.
Protože láska přichází pomalu a odchází tak rychle.

Tento pocit veľmi dobre poznám až nato,že som toho názoru,že skutočná láska len tak neodchádza.