Ako to beriem ja. Ako to berieš ty?

7. července 2013 v 17:26 | Dollie |  Diary
broken. | via Tumblr
Občas musíš zabudnúť nato,čo cítiš a proste si spomenúť nato,čo si zaslúžiš.

Prišlo to. Teraz je ten správny čas. Človek musí proste občas ukončiť kapitolu života, na ktorú nechcel a nechce nikdy zabudnúť. Ukončiť ju neznamená zabudnúť. Ukončiť znamená neohliadať sa neustále k nej, nemyslieť na to čo by bolo keby bolo ale proste sa vyrovnať s tým ako to je a že to čo bolo už proste nie je. Včera som prišla nato, že sa proste musím pohnúť. Viem "prišla som nato" už asi tisíc krát. Ale tento krát je to definitívne.

Človek až po istých chvíľach a pocitoch zistí, že život vlastne nie je rozprávka. Že občas fakt musíme nechať odísť niekoho kto v našom vnútri ešte stále žije a má v ňom dosť podstatné miesto. Až častom zistíme,že šťastné konce sa nie vždy konajú a že reči časom to bude dobre sa nie vždy naplnia. Ale viete v čom to podľa mňa skutočne je? Je to v naších hlavách. V tom akú dôležitosť istým ľuďom prikladáme( a častokrát sú to práve tí ľudia, pre ktorých my už dôležitý dávno nie sme.) Je to v tom ako si nedokážeme povedať toto už nechcem a namiesto toho sa silou mocou držíme toho, čo nám po tom človeku ostalo. Chyby chyby chyby. Netreba plakať doma do vankúša za človek,ktorí nás len tak opustí . Netreba si ho neustále niečím pripomínať. Netreba samú seba ničiť. Všetko sa dá,keď sa chce a každí z nás môže byť šťastní tak veľmi ako to on sám chce. Viem,že to nie je také jednoduché ako sa to píše. Ale ja si myslím,že to tak je.

Takže som sa rozhodla spraviť to isté. Definitívne. Život je krásny, plný skvelých ľudí. Nikdy nevieš čo ťa zajtra čaká. Treba žiť naplno bez idiotov v naších hlavách. Raz príde niekto kto tvojmu životu dá ten plný zmysel alebo ako sa tomu hovorí. Verím tomu. A ten človek len tak neodíde alebo možno odíde no nechá v tvojom živote to, čo potrebuješ k šťastiu. Každí v našich životoch vie niečo čo my nevieme tak sa od nich učme a hlavne dovoľme si byť skutočne šťastní :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabča Gabča | Web | 7. července 2013 v 17:55 | Reagovat

Jsem mladá a chci se seznámit, klikni na můj webík abys zjistil víc!

2 † Therr † † Therr † | Web | 8. července 2013 v 14:56 | Reagovat

Krásně jsi to napsala :))

3 Nellie Happiness Nellie Happiness | Web | 8. července 2013 v 15:02 | Reagovat

Tak snad už opravdu půjdeš dál, přeji ať se to podaří :)

4 Livušik Livušik | Web | 8. července 2013 v 22:53 | Reagovat

To je dobré rozhodnutie, ísť dalej, pretože to je asi najdôležitejšie ;).
PS: na mojom blogu je oznam http://livusik-lili.blog.cz/1307/oznam-pre-affilates-super-animacia

5 H. H. | Web | 9. července 2013 v 14:43 | Reagovat

Správné rozhodnutí! :)

6 Miss X Miss X | Web | 10. července 2013 v 12:31 | Reagovat

Začínam mať pocit, že sme brutálne prepojené..lebo ak by som zdekodovala svoj posledný článok, našla by som tam presne túto myšlienku..Už som ho nechala ísť, definitívne. Viem, že sa to bude občas vracať, lebo nemyslím si, že to ako som ho milovala sa len tak vyparí, ale bledne to..bledne to každou minútou, každým jeho gestom, ktorým mi ukazuje, že je to kretén, ktorý ma už nemá rád a ani nikdy nemal..Mrzí ma, že som mu vo svojom živote dala tak dôležité miesto..ale stalo sa, z chýb sa učíme :) A tiež ľudia nevedia prijať realitu, chcú sa držať toho, čo bolo kedysi a čo ich robilo šťastnými..ja sama som masochista, ale už nie :)

7 Wonnie Wonnie | Web | 10. července 2013 v 12:49 | Reagovat

Ešte len som začala čítať a ten citát na začiatku ma dostal. Sedí na mňa. Teraz. Myslím, že ľudia majú v sebe zabudovanú masochistickú zložku a stále si pripoomínajú to čo vedia už dávno, že nemá žiadny význam ale pomôžeme si? Nie je také jednoduché pohnúť sa ďalej a zabudnúť na osobu, ktorá bola veľká súčasť nášho života. Myslím si, že to nie je jednoduché ale na druehj strane to aj je jednoduché. Potrebujeme si len sami všetky tie veci uvedomiť a preniesť ich do reality. Preniesť do reality že môžeme byť šťastný a môžeme sa pohnúť ďalej. Bože meliem dva na tri. Ale ten posledný odstavec je super. Vlastne celý článok sa mi strašne páči ako si napísala ale ten poslendý odstavec ma dostal. Lebo toto keď si človek uvedomíá a začne podľa toho jednať, tak presne to je to čo potrebuje. Lenže takéto uvedomenie vždy prichádza až po chvíli.

8 Terez. † Terez. † | Web | 10. července 2013 v 20:14 | Reagovat

Taky jsem se asi milionkrát rozhodla že se pohnu dál. Ale potom mi napsal a znovu se to opakuje. Je to možná nová kapitola, ale je dost podobná té staré. Holka, přeju ti aby si se pohla dál a užívala prázdnin, zatímco já budu stále na tom stejným místě  neschopná otevřít novou kapitolu života :D

9 Thanatos Thanatos | Web | 22. července 2013 v 1:04 | Reagovat

Kočko, nezapomeneš. Nikdy. Nesmíš zapomenout, musíš jít dál. To je klíč úspěchu na zlomené srdce.
Prostě jen věř, že bude líp a někdo přijde, uvidíš! :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama