uvedomíš si, že si bol nahore až keď sa cítiš na dne.

23. června 2013 v 21:34 | Dollie |  Diary
Neviem čo idem písať ale potrebujem to.
Neviem čo od vás čakám, popravde ma asi nijaký útechy schopný komentár aj tak neuteší.
The Bass
Opäť je to tu. Stále sa to vracia nech sa snažím akokoľvek, nedokážem to úplne potlačiť. Ten skurvený pocit prázdnoty. Ten pocit keď vám zviera hruď. Ten pocit keď sa zahľadíte,zamyslíte a už cítite ako vám po lícach tečú slzy. Občas plačete až tak,že sa nemôžte poriadne nadýchnuť a aj keď to nechcete podvedome si privolávate spomienky len preto lebo cítite,že keď sa vyplačete bude vám lepšie. Ale nebude. Povedzte mi niekto čo na do kurva zaberá. Povedzte mi niekto ako mám uzavrieť minulosť a ísť ďalej lebo nech si to hovorím akokoľvek často neide to. Nedokážem to. Držím sa tej bolesti lebo to jediné mi stále dokazuje,že tu bol. Že bol v mojom živote. Že ten pocit šťastia som raz skutočne cítila.

Vravia mi,že časom sa to bude zlepšovať. Vravia mi, že časom si nato zvyknem. Možno to tak naozaj raz bude ale čo viem teraz je to, že každým dňom je to len horšie a horšie a že každým dňom sa tie city zosilňujú. Áno som naštvaná, tak strašne naštvaná. Áno poslala by som ho kade ľahšie keby za mnou prišiel ale vo svojom vnútri mám niečo čo veľa ľudí asi nepochopí. Ani sama to nechápem . Každým dňom viac a viac... proste sa ho nedokážem pustiť lebo to ani nechcem. Nechcem si pripustiť,že to je už daaaavno koniec. Nechcem si pripustiť,že už nebude môj. Aj keď spravil a povedal to čo povedal. Mám kúsok zo mňa, dosť podstatný kúsok a toto nikdy nebudem schopná ignorovať úplne.
Áno som hlúpa. Áno som naivná. Ja viem ľudia, ja si to uvedomujem. Ani neviete ako často si prajem proste si vybrať mozog z hlavy. Proste nemyslieť, neanalizovať, nepredstavovať si a hlavne nespomínať.

Končím s týmto nezmyselným článkom.
Nabudúce bude nejaký zaujímavejší sľubujem.
Bolí ma hlava.
Idem ja majte sa. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Chica con sueños Chica con sueños | Web | 24. června 2013 v 12:22 | Reagovat

Na to, aby se člověk vzpamatoval z toho, že ztratil někoho, koho miloval nebo pro něj moc znamenal, potřebuje čas. Nedá se říct, kolik času přesně ten člověk potřebuje, protože každý tu bolest snáší jinak. Někdo dobře, někdo hůř.
Prostě buď v kontaktu s lidmi, kteří ti budou dělat super společnost, se kterými se nebudeš nudit :)

2 Miss X Miss X | Web | 24. června 2013 v 13:17 | Reagovat

A čo kurník, teraz? Ako si ty mne napísala, ako mám pomôcť ja tebe, keď sama som na tom podobne?  
Žijem..som ok? Tvárim sa tak, je to lepšie ako kedysi, ale tie chvíle..keď sa rozplačem za notebookom a potom sa usmievam a veselo s rodičmi obedujem..ako som v piatok vonku, aaaa, supeeer a v duchu ma čosi ničí pri pohľade na tie zamilované páry..ten pocit, keď ležím v noci v posteli počúvam hudbu a mám chuť si niečo urobiť, aby to prestalo, ten debilný pocit prázdnoty, že už nič nie je a nebude ako predtým..tie predstavy, že už ma nemá rád, nemyslí na mňa, že teraz je možno s nejakou inou, že sa zabáva a ja sa ničím..a potom hh, potom sa bavíme na fb akože nič, akože sa voláme kamaráti, akože..dofrasa, mám pocit, že nikdy nezmiznú tie spomienky, že nikto nikdy nezaplní tú prázdnotu..
A potom, cez deň, pripadám si silná, budem ho ignorovať, nebudem ho kukať na nete, budem happy, nebudem naňho myslieť..stačí okamih a zas cítim ako mi zviera hruď a tiež premýšľam, prečo to nejde..veď je to už tak dlho..a nepomáhajú kecy ostatných, že to bude fajn, treba čas, príde iný..lebo necítia to čo teraz ja! a najhoršie je, že na to všetko nechcem zabudnúť, lebo mi pripomína obdobia šťastia, že ma niekto miloval..neviem či by som ho prijala späť po tom všetkom, neviem, len viem, že ho stále ľúbim..rovnako ba ešte viac hoc tomu nerozumiem..a nerozumiem tomu, ako niekto to zvláda, že hneď zabudne a neviem..
a neviem či som ti týmto nejako pomohla, viem, že v takého chvíle nepomáhajú slová útechy, ale..aspoň vieš, že nie si sama, že ťa chápem a že sa občas cítim rovnako, že sa tá bolesť vracia s presnosťou stále znova a znova..

3 Terez. † Terez. † | Web | 24. června 2013 v 21:06 | Reagovat

Taky se cítím prázdná.

4 H. H. | Web | 25. června 2013 v 17:43 | Reagovat

O to jde. :/ Přesně to samé cítím i já. Dala bych ti nějakou radu, abych ti zvedla náladu, ale.. nevím jakou, protože sama nevím, co proti tomuto pocitu použít :/ Promin :(

5 Livusik Livusik | Web | 25. června 2013 v 19:18 | Reagovat

keď sa cítim takto zvyčajne mi pomôže hudba alebo dobrý priatelia, alebo to proste prejde, ale zase sa to vráti...

6 Wonnie Wonnie | Web | 26. června 2013 v 11:20 | Reagovat

Vidím, že Ďalší masochista do partie. Ten pocit, keď nechceme niekoho pustiť z nášho života nech už bol akýkoľvek. Kvôli spomienkam, hlavne tým šťastím. Keď nám prinášajú smútok ale prehrávame si ich aby sme verili že sme naozaj boli taký šťastný. A vieme že budem trpieť ale ani bohovi si nepomôžem a masochisticky sa týrame spomienkami a tým, že si silou mocou toho človeka držíme v živote. Lebo sme sa ešte nedostali do štádia kedy ho chceme pustiť. Hej, jedného dňa príde skôr či neskôr aj keď to teraz tak nevyzerá. Dovtedy sa ešte masochisticky natrápiš a vyroníš pár, možno viac ako pár slz. Ale v jednom bode budeš stáť na balkóne a pozerať na roztrhnuté papieriky ako ich unáša vietor a trošku ti to pomôže. A tieto malé kroky ťa postupne budú posúvať ďalej. A to miesto po ňom stále ostane a aj oveľa neskôr budeš niekedy chciet vyroniť slzu ale už to nebude až tak veľmi bolieť a štvať.

7 Nellie Happiness Nellie Happiness | Web | 27. června 2013 v 12:53 | Reagovat

Dokud si opravdu nepřipustíš, že je konec, tak tohle nepřestane :) já vím, že je to těžký krok, ale měla by jsi ho udělat a jít dál..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama