That i am okay, that i am fine.

15. května 2013 v 22:20 | Dollie |  Diary
Řekl jsem to jednou. Řekl jsem to dvakrát.
Řekl jsem to kurva tisíckrát.
Že jsem dobrej, že jsem v pohodě,
že je to všechno jen v mé hlavě.
Ale vzalo to to nejlepší ze mě
a nedaří se mi spát.
Není to proto, že nejsi se mnou. Je to proto, že nikdy neodcházíš.
(Bring me to the horizont)

Ja neviem čo za somariny zase idem písať. Najskôr to bude zas jeden z tých článkov,ktorý skončí formulkou kašlem nato .. aj keď to tak asi pravdepodobne nebude. Čo už. Našla som svoj denníček z tých skvelých čias. Je zaujímavé ako sa človeku tie obdobia neustále striedajú. Raz si dokonale spokojný a myslíš,že máš všetko čo si si kedy prial a potom zrazu o všetko prídeš, všetko sa ti rozpadne pred očami a ty s tým nemôžeš nič robiť. Poznáte ten pocit?

Najhoršie na tom je,že ľudia sa kurevsky menia a že s odstupom času vlastne ani nevieš komu môžeš veriť. Chýbajú mi ľudia,ktorí boli v mojom živote ešte pomerne nedávno najdôležitejší. Chcem späť svoju kamarátku s ktorou som bola skoro každučký deň a s ktorou som sa mohla o všetkom rozprávať. Teraz jej ani nemôžem povedať ako sa vlastne skutočne mám. Mrzí ma to. Neviem,možno to mrzí aj ju ale priority má teraz niekde úplne inde. Čo už.

Dobre možno to nebude jeden z tých článkov ako som myslela. Nejako to už opäť nedokážem. Nedokážem smútiť a deptať sa, CHVALABOHU. Už to fakt nestojí zato. Aj keď som dneska našla ten denník a prečítala si pár viet,ktoré mi vhrnuli slzy do oči už stačí. Som silná! Viem to. Lebo to čo som dokázala tesne po rozchode to si myslím,že nedokáže len tak niekto. Mala som sa skutočne dobre a to som sa ani nemusela pretvarovať. A viete čo? Dokážem to zase! Už nieje môj ani ja jeho a preto nebudem mať v hlave ani myšlienky nato aké by to bolo keby ... Uvedomila som si,že obaja sme spravili pár chýb no ja by som ho neopustila,preto viem že on spravil najväčšiu tým,že to vzal! Ako som nedávno čítala:Človek nezabúda, keď druhý v jeho živote niekedy "niečo" znamenal a verím tomu,že to tak je. Tak snáď ani my dvaja nezabudneme a budeme spomínať s úsmevom na tvári a nie so slzami v očiach. Ale predsa- človek nikdy nevie,možno sa raz opäť stretneme ... :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucianna Lucianna | Web | 16. května 2013 v 19:23 | Reagovat

Aj mne chybaju tie casy ked som s kamoskou bola skoro kazdy den a hovorili sme si všetko, hovorime si aj teraz,  len kvoli tomu ze uz nebyvam tam na 10 krokov od nej, tak spolu tak casto niesme.. škoda no.

A ano, poznám ten pocit, dnes uz si zas myslim ze nic nemam,,, a vcera som bola taká štastna.

2 Gabča Gabča | Web | 18. května 2013 v 9:37 | Reagovat

máš úžasný dess. :))

3 Térák :) Térák :) | Web | 19. května 2013 v 16:41 | Reagovat

Bohužel, lidi se mění. ://

4 Wonnie Wonnie | Web | 20. května 2013 v 10:02 | Reagovat

Hej poznám ten pocit, keď je všetko tak super a nejakým zázrakom ani envieš kedy sa to stalo je všetko preč.
Ľudia sa nám v žiote takto striedajú, lebo sa povahovo menia, časom na prestanú vyhovovať oni hľadajú niekoho iného a my by sme sa strašne radi vrátili do tých časov pre tie osoby ale už to nejde :/.
Človek bude vždy spomínať neskôr už väčšinou s úsmevom na tvári, ale občas sa tam vkradne slzička nech je to akokoľvek dlho potom a nech sme akokoľvke šťastný a zmierenýý s tým čo sa stalo, niekedy to bude úsmev a slzy v jednom čase.

5 Nellie Happiness Nellie Happiness | Web | 20. května 2013 v 15:23 | Reagovat

Já nemám ráda takové střídání těch supr období a těch špatných období.. Bohužel posledních několik týdnů je to u mě přesně takové - jako na houpačce..

6 Lů | Web | 21. května 2013 v 14:57 | Reagovat

Napsala jsi ten článek opět krásně, jako vždy..
To, jak se lidi mění, tak nesnáším. Měla jsem hodně blízkých kamarádů a najednou? Nemám snad ani jednoho.. Sama se ptám, jak se mohli všichni z mýho života tak lehce vytratit.. a jak je možný, že se všechno tak hrozně mění..

A ten citát: ,,Človek nezabúda, keď druhý v jeho živote niekedy "niečo" znamenal ", taky věřím, že to tak je. ;)

7 Thanatos Thanatos | Web | 26. května 2013 v 19:00 | Reagovat

BMTH.
Neznám nic, co by lépe vystihovalo moje pocity.
Drž se!

8 Jully Jully | Web | 27. května 2013 v 16:33 | Reagovat

Život, šťastie, vzťahy, je to ako na hojdačke, raz dole, raz hore, ale niekto mi raz povedal: "Mojo, ale ono to je raz dole a dvakrát hore" :) Myslím, že to je to správne myslenie a je skvelé, že už sa nevieš deptať, som na tom rovnako :)Prežila som peklo a teraz som tu, akoby som vstala z mŕtvych :)
A ľudia sa veľmi menia. Pred dvoma rokmi som mala moju BFF, bola ťažká povaha, mocno ma deptala, ale hovorila som jej všetko a ona ma chápala, ale opustila ma, šla na inú školu, nezáležalo jej tak na mne..A teraz sa mi ozýva so slovami "volaj mi kedykoľvek, hocikedy, pôjdeme von!"..ale ja už nechcem, lebo už to nie je rovnaké, lebo už jej nemám chuť hovoriť moje osobné veci..a teraz už viem, že to, že sme sa zmenili a ona z môjho odišla, spravila miesto iným :)
A čo sa ešte týka toho konca, máš pravdu, nikdy naňho úplne nezabudneš, tvorí časť teba, spomienok a minulosti, no ty si nemusíš nič vyčítať, ja som i dlho vyčítala každú chybičku, ale ako si ty napísal "to on to zahodil."
Tak buď ok, dúfam, že sa máš dobre :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama