Květen 2013

Vyzerá to tak,že na tom bude niečo pravdy

27. května 2013 v 22:53 | Dollie |  Music
Nemôžem si pomôcť. Nech robim čo robim nieje deň bez toho aby som si túto pieseň vypočula. Priznám sa,že Delik nikdy nepatril medzi mojich obľúbencov ale táto pesnička je úplny TOP. Či ho počúvate či nie určite si ju pustite Ten text dokonale vystihuje ten pocit straty a to ako sa musíte tváriť,že je všetko ok a pritom v sebe dusiť tie najhoršie pocity. Keď som si ju pustila prvý krát vhrnuli sa mi slzy do očí. Proste je úžastna.

Čumím na ten fón, sú už tri,
zavolám ti, možno, zavoláš ty.
Už asi spíš, asi spíš - s ním,
Trhá ma to zvnútra,
chce to ďalší pakel - cíg.

Ten pocit keď čakáte,že vám večer zavolá ako to robieval vždy keď ste boli spolu. Ale v tom si uvedomíte,že vlastne ani neviete či na vás ešte vôbec myslí. Ten pocit,keď si predstavíte,že je s niekym iným a doslova vám začne zvierať žalúdok. Keď si predstavíte,že iná pri ňom leží tak ako ste kedysi ležali vy a že jej hovorí rovnaké slová ktoré hovoril aj vám.

Už nejaký čas nedám z ruky drink,
25 panákov to je nestarnúci - hit.
Nemôžem spať a keď hej nemám pekné sny,
spoteného ma prebúdza môj vlastný krik.

Alkohol síce nepomôže ale aspoň na tú maličkú chvíľku vám pomôže uniknúť a nemyslieť nato, čo máte v hlave neustále. Občas chcem zaspať len preto lebo naňho nechcem myslieť ale v snoch to niekedy bolí ešte viac.

Moji vlastní psi mi už vravia že som divný,
že sa mám pohnúť ďalej,
muaa nevedia nič.
Chcel som sa ťa spýtať či by si nechcela prísť,
žeby sme sa spolu vrátili do starých dní.
Zdvihnem fon zvoní to, zdvihneš to ty,
počujem tvoj hlas a niesom schopný povedať nič.

A ten pocit keď vás vlastne nikto nechápe a každí vám radí len jediné- aby ste zabudli a išli ďalej. No vy sa cez to všetko chcete naspäť vrátiť do tých dní. Držať ho za ruku, bozkávať jeho pery, cítim že mu na vás záleži.

Vraví sa, že si nevážiš, čo máš až kým to stratíš,
vyzerá to tak, že na tom bude niečo pravdy
a zaťala si do mňa svoje drápy,
rany sa nechceli zaceliť, ostali mi jazvy.

Najkrutejšia časť! Aj keď nevravím,že to tak vždy je ale občas si to fakt niekto uvedomí až neskoro. Ale tie rany tam už sú a často krát ani to uvedomenie nestačí nato,aby sa tie rany zahojili. A tak ostanú len jazvy a tie kurva fakt nezmiznú.
.
.
.
Som v pohode (ak by ste si náhodou mysleli,že minulý článok neplatí a ja sa depkárim) len proste tá pesnička toho toľko vystihuje,že mi nedá nepočúvať ju v kuse dokola :)

DIY

25. května 2013 v 22:21 | Dollie |  Beauty and style
Poznáte to- nedostatok financií alebo len proste nedostatok možnosti? Keď v tých našich obchodoch nemajú nič také extra. Keď si niečo kúpite a zrazu to má polka mesta? Ja to poznám a práve preto som sa rozhodla pohľadať si nejaké takéto videjká. Stačí vám len troška kreativity a šikovnosti a z úplne obyčajnej veci môžeš vytvoriť niečo jedinečné. Rozhodla som sa vám pridať nejaké videjká,ktoré ma zaujali najviac. Dúfam,že vás inšpirujem. Ak by ste mali nejaké dobré v zálohe aj vy tak budem vďačná za komentáre.
Let`s be original!

That i am okay, that i am fine.

15. května 2013 v 22:20 | Dollie |  Diary
Řekl jsem to jednou. Řekl jsem to dvakrát.
Řekl jsem to kurva tisíckrát.
Že jsem dobrej, že jsem v pohodě,
že je to všechno jen v mé hlavě.
Ale vzalo to to nejlepší ze mě
a nedaří se mi spát.
Není to proto, že nejsi se mnou. Je to proto, že nikdy neodcházíš.
(Bring me to the horizont)

Ja neviem čo za somariny zase idem písať. Najskôr to bude zas jeden z tých článkov,ktorý skončí formulkou kašlem nato .. aj keď to tak asi pravdepodobne nebude. Čo už. Našla som svoj denníček z tých skvelých čias. Je zaujímavé ako sa človeku tie obdobia neustále striedajú. Raz si dokonale spokojný a myslíš,že máš všetko čo si si kedy prial a potom zrazu o všetko prídeš, všetko sa ti rozpadne pred očami a ty s tým nemôžeš nič robiť. Poznáte ten pocit?

Najhoršie na tom je,že ľudia sa kurevsky menia a že s odstupom času vlastne ani nevieš komu môžeš veriť. Chýbajú mi ľudia,ktorí boli v mojom živote ešte pomerne nedávno najdôležitejší. Chcem späť svoju kamarátku s ktorou som bola skoro každučký deň a s ktorou som sa mohla o všetkom rozprávať. Teraz jej ani nemôžem povedať ako sa vlastne skutočne mám. Mrzí ma to. Neviem,možno to mrzí aj ju ale priority má teraz niekde úplne inde. Čo už.

Dobre možno to nebude jeden z tých článkov ako som myslela. Nejako to už opäť nedokážem. Nedokážem smútiť a deptať sa, CHVALABOHU. Už to fakt nestojí zato. Aj keď som dneska našla ten denník a prečítala si pár viet,ktoré mi vhrnuli slzy do oči už stačí. Som silná! Viem to. Lebo to čo som dokázala tesne po rozchode to si myslím,že nedokáže len tak niekto. Mala som sa skutočne dobre a to som sa ani nemusela pretvarovať. A viete čo? Dokážem to zase! Už nieje môj ani ja jeho a preto nebudem mať v hlave ani myšlienky nato aké by to bolo keby ... Uvedomila som si,že obaja sme spravili pár chýb no ja by som ho neopustila,preto viem že on spravil najväčšiu tým,že to vzal! Ako som nedávno čítala:Človek nezabúda, keď druhý v jeho živote niekedy "niečo" znamenal a verím tomu,že to tak je. Tak snáď ani my dvaja nezabudneme a budeme spomínať s úsmevom na tvári a nie so slzami v očiach. Ale predsa- človek nikdy nevie,možno sa raz opäť stretneme ... :)

Skirts

12. května 2013 v 13:08 | Dollie |  Beauty and style
Large
Blíži sa leto a s ním sa v obchodoch začínajú objavovať sukničky! Nikdy som nebola nejakým fanúšikom sukieň ale tento rok to na mňa nejak došlo. Zatiaľ mám len jednu sukňu (New Yorker) ale rozhodne si ich plánujem kúpiť viac. Páčia sa mi sukne s vyšším pásom či už obtiahnuté alebo voľné. Dodávajú ženskosť a eleganciu. A čo vy? Máte nejaké vo svojom šatníku alebo ste skôr športové typy?

When I was kid.

8. května 2013 v 21:45 | Dollie |  Diary
Large
Pamätám si ako som sedela na múriku v škôlke a pozorovala ľudí,ktorí chodia okolo mňa. Partiu chalanov,ktorý fajčili,kecali,smiali sa a vyzerali tak slobodne. Mladé páriky,ktoré sa držali za ruky,bozkávali sa a vyzerali tak šťastne. Pamätám si,že som stále chcela byť taká ako oni. V najlepších rokoch,šťastná a slobodná. Odvtedy už ubehlo mnoho rokov a ja som sa čoraz častejšie chcela radšej naspäť vrátiť do detstva. Myslím tým do čias,kde bolo najväčším próblémom to,že nemám peniaze na nanuk alebo že mi mamka nechce kúpiť tú bábiku čo mali všetci ( fakt mi ju nechcela kúpiť a mňa štvalo, že ju každí mal :D).

A dnes? Som presne tam kde boli všetci tí ktorých som vtedy na tom múriku doslova obdivovala. Som v najlepších rokoch a zrazu tu ani veľmi nechcem byť. Radšej by som sa vrátila do deckých čias. Do čias,kde sa kamaráti nepodrážajú a kde nieje miesto pre smútok. Pretože odreté kolená po nejakej hre bolia menej než strata človeka na ktorom nám záleží či zlomené srdce. Lebo v detských časoch si môžeš plakať koľko chceš a každý ťa bude utešovať, zatiaľ čo tu nikoho vlastne ani nezaujíma,že sa trápiš. V detstve môžeš veriť ľuďom, môžeš veriť v dobro a v šťastné konce. Neskôr to už ide ťažšie.

Na druhej strane to však má aj svoje výhody. Človek sa časom veľa naučí, veď celý život sa vlastne učíme. Pochopíme veci,ktoré nám tí starší vraveli už dávno no my sme im vôbec nechápali a nebrali sme ich vážne. Ja osobne som ale v podstate rada za vek v ktorom som :). Snažím sa ho užiť,veď život je len jeden. Viem,že ochvíľku na mňa prídu zas starosti iného typu a na toto obdobie budem pozerať ako na staré dobré časy a budem sa chcieť vrátiť. No tak to chodí a človek si vždy hodnotu daného momentu uvedomí neskôr.

Lua P.

6. května 2013 v 22:39 | Dollie |  Stylers
Kedže vás nechcem zahlcovať len tými mojimi kecami pridám nové fotky do rubriky stylers. Táto slečna ma zaujala rockovým štýlom,ktorý si nemôže dovoliť nosiť len tak hocikto. Navyše sa mi veľmi páčia jej vlasy a make-up. A čo vy? Ktorý z týchto kúskov by ste chceli vlastniť? :)
Top, Romwe Sunglasses

Raz si hore,raz si dole

2. května 2013 v 19:34 | Dollie |  Diary
Large
Viem viem viem. Už sa tu tomu nevenujem toľký čas ako niekedy. Ale ani neviete ako veľmi by som chcela aby sa to vrátilo do starých koľají .. ale to by sa tam asi najprv musel vrátiť môj život hejže? V poslednej dobe nejako nemám na nič chuť. Nejako nemám dôvod byť šťastná v tom pravom slova zmysle. Nejako nemám to NIEČO alebo NIEKOHO kto by ma napĺňal. Nevravím,že my nieje fajn :) mám kamarátov,ktorý ma držia nad vodou a pri ktorých som sa veľmi veľa naučila ale popravde nieje nikto, kto by ma chápal. Možno preto,že nikto z nich si tým neprešiel alebo možno preto,že len ja to všetko beriem inak ako by som mala alebo ako by normálny človek mal. Sama v sebe sa už vážne nevyznám. Nechcem ho späť ale pritom mi neskutočne chýba. Áno,áno treba čas jasne .. viem,že sa to v takých situáciach hovorí ale je to len skurvená fráza. Chcem byť šťastná (veď kto nechce) ale tak skutočne šťastná kurva s ním alebo bez neho ale proste šťastná. Potrebujem proste aby do môjho života prišiel niekto kto mu dá nejaký hlbší význam (a vôbec neočakávam princa na bielom koni,kľudne to ani nemusi byť chlap) ...

Áno,každého z vás "zaujíma" moje psychicky labilné citové rozpoloženie ja viem. Neviem či mi niekto poradíte, neviem vlastne ani čo také by som potrebovala alebo chcela počuť. Ja viem, život ide ďalej,ostali mi aspoň pekné spomienky a blá blá a ber to tak kurva,keď ti ten človek chýba každú sekundu tvojho hlúpeho života a keď je to s odstupom času len horšie a horšie. Neplačem,nedepkárim sa, nestoji to zato a nič to nevyrieši .. ale aj tak ... Ten pocit,aký som mala pri ňom (veď to určite poznáte,keď ste boli už skutočne zamilovaní) . Ten pocit ako sa po celom totálne dojebanom dni tešíte a čakáte len nato kedy ho konečne uvidíte ale začujete v telefóne. A keď to príde zabudnete na všetko zlé čo sa vám cez deň stalo,na všetkých tých ktorí vás vytočili a len ho proste pobozkáte a ste šťastný :) .. Chýba mi ten pocit nesmierne a potrebujem niekoho takého . Namiesto toho sa teším na cigaretku alebo na chvíľu kedy si budem môcť pustiť nejaký song a zahĺbiť sa do mojich myšlienok..

Ja už vlastne ani neviem načo to tu píšem :D . Asi preto,že som sa rozhodla viac venovať blogu a jediné čo mi v poslednej dobe behá po rozume je toto. Samozrejme,že nesedím doma na riťi a nezamýšľam sa nad mojim " nesmierne ťažkým teenegerským životom" .. naopak sa obklopujem ľudmi,snažím sa smiať sa a radovať sa z maličkostí, lebo mám pocit,že v blízkej dobe ma nič veľke nečaká .. ako sa vraví raz si hore a raz si dole a čím vyššie sa najprv vyšplháš,tým hlbšie nakoniec spadneš a že som bola dosť vysoko o tom ani nehovorím . Mala som všetko čo som kedy chcela .. a teraz mám naopak pocit,že sa mi všetko vzďaľuje.

Ale dosť bolo takých rečí. Ani vám nehovorím ako rýchlo som tento článok napísala asi som sa fakt potrebovala vypísať. Čo mám ešte nové? V škole nič moc ale nejako sa snažím.. zajtra test a ja ani len tošit nemám doma,šak čo škola nieje všetko a nemám chuť na pičovskú nemčinu (sorry za výraz ale fakt ju nemám rada). Čo sa týka víkendu moje plány sú neisté. Zajtra buď ku kamarátke alebo opekať sama neviem kde skončím a sobota diskotéka,taká dedinská :3 už mi chýbala poriadna gadžovina,kde sa len pije a pije a tancuje a tancuje snáď mi to víjde a čo vy aké máte plány?? :)