(9.)Si prameň ktorý nevyschne

3. ledna 2011 v 20:54 | ♥Dollie♥ |  Si prameň ktorý nevyschne!
Po dlhšom čase príbeh. Táto časť je  trošku dlhšia ale odporúčam prečítať. Je asi najdôležitejšia a najkrajšia z celého príbehu :)

Keď sme kráčali s Reném na zastávku začala som trochu ľutovať čo som spravila.Ale neznášala som keď chalan žiarlil tak odporne,namyslene ako teraz Stefan. Ale čo som vlastne čakala? Že bude iný len preto čo  cítim ja? Nemožné! ... Keď som prišla domov mala som poriadny zdrb. Mama sa rozhodla dať mi zaracha preto ževraj už vôbec niesom doma. Asi si myslela že sa budem učiť ale ja som sa na nič nedokázala sústrediť. A oveľa zvláštnejšie bolo to,že čím dlhšie som nevidela Stefana,tým viac som mysela na Matta. Lepšie povedané spomínala som. Po týždni doma mal prísť deň,kedy som mala opäť ísť do tej kaviarne kde sme sa so Stefanom spoznali.


Sedela som tam s Bonnie,jej 3 kamarátmi, Lucy a Margaret. Jeden z nich sa volal Filip. Filip mi rozprával jednu príhodu a svojimi peknými očami mi hľadel na pery.Pomaly sme sa k sebe nakláňali až mi to pripadalo tak,že ma chce pobozkať. "Čauko,čauko" začula som Stefanov hlas. Rýchlo som zdvihla oči,nezastavil sa pri stole len prechádzal. Zdravil mne,určite mne. Mal na hlave bielu čiapku a oblečený čierny svetrík.Vyzeral ako z nejakého filmu.Keď zašiel za roh hodila som túžobný pohľad na miesto kde zabočil. Bonnie si zrazu zmyslela že je smädná. Išli sme k baru a ona si objednala čaj. Zrazu som pocítila niečije ruky na mojich lícach. Boli teplé,silno a zároveň nežne ma držali. Nenapadlo ma kto by to mohol byť a v tom zovretí som sa cítila tak krásne že som sa ani nepokúšala odtiahnuť.Zrazu mi ten niekto rukami zaklonil hlavu. "Moje stvorenie" začula som jeho hlas.Stefan!Nemohla som tomu uveriť,toto som fakt nečakala. Bola som mu asi po krk a tak som cítila jeho dych aj jeho krásnu vôňu. Videla som ako mu lícami pohrával úsmev. Bola som v siedmom nebi. Pomaly ma pustil.

Otočila som sa k nemu. Stál skoro pri stene a ja som bola tesne vedľa neho. "Čo taká dobrá nálada?" spýtala som sa a nemohla som sa neusmiať. Ani po tom čase som si stále nezvikla nato akým spôsobom sa na mňa pozeral.Neviem to celkom opísať. "Šak keď ťa vidím" povedal zjavne úprimne no tak trochu divne. Ja som nevedela čo robiť no on mal zjavne iné plány. Naznačil objatie. Objali sme sa. Držal ma za boky a tak krásne ma k sebe pritískal. Zrazu sa mu ruky zosunuli nižšie. Hej,chytil ma za zadok. Zas som bola v siedmom nebi. Keď ma pustil nevedela som čo robiť.Len som tam stála ako obarená. Otočila som sa k Bonnie. Sedela na barovej stoličke a pozorovala nás. Keď som sa na ňu pozrela prehovorila: "Tak Caroline,poď už". V tej chvíli som jej bola vďačná."Tak ideme" povedala som to smerom k Stefanovi,no pozrela som sa mu skôr na hruď ako do tváre.

Až keď som si sadla tak som si uvedomila čo sa vlastne stalo. Sedeli sme tam asi 30 minút a ja som sa nepozrela ani na Filipa ani na nikoho iného kto tam bol. Čumela som do steny a stále som si prehrávala čo sa stalo."Poďme si zahrať stolný futbal" povedala Lucy. Vstali sme a išli hrať.Keď Margaret hádzala loptičku podchodom prešiel Stefan. "Áaa,babská hra. To si musím nahrať." povedal pobaveným tónom. Snažila som sa ignorovať napätie ktoré mnou prešlo  keď prešiel okolo a sadol si na lavičku tesne vedľa mňa. Začali sme hrať. Ku konci bol stav 5:6, ja s Bonnie sme prehrávali. Stefan sa rýchlo postavil a ja som myslela že odchádza.

Ale neodchádzal.Postavil sa tesne,fakt veľmi tesne za mňa. Keď som sa mikla povedal: "Ukáž Caroline,tak musíš hrať." Posunul sa ešte bližšie ku mne,až tak že som opäť cítila jeho vôňu. Teraz som počula aj to ako pomaly a rytmicky mu bilo srdce zatiaľ čo to moje splašene podskakovalo. Cítila som teplo celého jeho tela a zrazu aj teplo rúk ktoré sa dotýkali tých mojich. Držal ma za ruky zatiaľ čo ja som držal to čím sa pohybuje s panáčikmi. Margaret,Lucy a Bonnie nám zjavne nechceli kaziť ,,romantiku,, a tak Margaret rýchlo hodila poslednú loptičku. Ja som bola úplne mimo a tak som nechala Stefana aby ovládal moje ruky. Začali sme spolu hrať. To slovo spolu znelo v  mojej mysli tak krásne až sa mi chcelo plakať od radosti. Nedarilo sa nám a prehrali sme. Ale to mi bolo v tej chvíli jedno. Bála som sa otočiť na odchod a tak som len čakala nato kedy ma pustí. Urobil to skoro razom. Ja som sa na ňho ani nepozrela a išla som za Bonnie. " Nejako nám to nevyšlo" zvolal  za mnou. "To nevadí" povedala som,na viac som sa nezmohla a išla som preč.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Blair♥Waldorf Blair♥Waldorf | Web | 3. ledna 2011 v 21:49 | Reagovat

Hezké, ikdyž jak je to ve slovenštině tak nerozumím nějakým slovíčkum =)

2 GG GG | Web | 4. ledna 2011 v 12:50 | Reagovat

Krásny dess

3 KikUsHkA_♥♥ LoWE_ ♥ KikUsHkA_♥♥ LoWE_ ♥ | Web | 5. ledna 2011 v 15:43 | Reagovat

Krásné ♥

4 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 5. ledna 2011 v 17:53 | Reagovat

wau... úžasné to je... dajú sa dokopy teraz niekedy? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama